*
Tak som sa tam vybral. Rýchlikom do Trenčianskej Teplej, osobákom kúsok späť do Ilavy, odtiaľ autobusom do Vrštatského Podhradia, o 10:12 som v Podhradí. Tak som to mal pekne naplánované. Čo však čert nechcel, rýchlik meškal asi 10 minút a ako vchádzal do Trenčianskej Teplej, práve z nej oproti odchádzal osobák. Nebol to prípoj, prípojmi nie sú vlaky, čo idú späť. Najbližší vlak do Ilavy až na obed. Čakať tam 3,5 hodiny? Poprosil som v dopravnej kancelárii, kedy ide autobus. Ochotný pracovník mi vypísal z internetu spoje zo žel. st. (mňa samozrejme k počítaču nemohol pustiť, dokonca ani do kancelárie), ale to by som prišiel do Podhradia o 12:32:-) Našťastie, poznám Trenčiansku Teplú a viem, že obcou chodí mnoho autobusov, ktoré nezabiehajú na žel. st. Tak som sa vybral do obce a chytil som výborné spoje: v Podhradí som bol o 10:12, ako som to mal aj naplánované.
*
Pôvodne som mal naplánované, že si pozriem najskôr Vršatské hradné bradlá so zrúcaninou hradu, prejdem popred Vršatské bradlá do Červeného Kameňa, tam si pozriem Červenokamenské bradlá a poza Vršatské bradá sa vrátim späť (náučný chodník okolo Vršatských bradiel). Horúčava veľká, ale aj zaťahovať sa začalo a ukazovalo sa na dážď, tak späť do Podhradia som sa už nevracal. A v tej neznesiteľnej horúčave som nešiel popod bradlá, ale príjemným chládkom lesom po novej asfaltke, ktorá aj popoludní bola ešte mokrá od nočného dažďa.
*
Vršatské bradlá rozdeľuje nad obcou na dve časti priesmyk s asfaltovou hradskou. Z južnej strany je Vršatské hradné bradlo s pozostatkami hradu Vršatec. Hrad postavili v 13. stor. a mal významné postavenie hraničného hradu. Spočiatku bol len vojenskou pevnosťou, neskôr pribudol aj obytný charakter. Hrad mal mnohých majiteľov. Spočiatku na najvyššom brale bola strážna veža. Neskoršie v nižšej časti bol vybudovaný renesančný palác s baštou. V r. 1707 ho obsadili povstalecké vojská, avšak pri jeho vyprázdňovaní o rok neskôr ho čiastočne žničil výbuch pušného prachu a panovník ho dal zbúrať.
Hrad a hradný vrch som obišiel dookola, aby som sa potom vybral hore naň.
*
Vršatské bradlá sú najkrajšie v Bielych Karpatoch. Pokračujú o niečo menšími Červenokamenskými bradlami, na ktoré nadväzujú Lednické bradlá so zrúcaninou hradu Lednica.
*
Vršatské Podhradie, učupené vysoko pod Vršatskými bradlami
.
Výhľad južným smerom spoza Vršatských hradných brál
.
Pohľad na Vršatské hradné bradlo spovyše obce
.
.
Pohľady na severnú časť od sedla z výstupu na hradné bradlá
.
Pohľad na obec štrbinou medzi skalami z výstupu na hradné bradlá
.
Sedlo s hradskou, rozdeľujúce Vršatské bradlá na dve časti
.
.
Zvyšky renesančného paláca v dolnej časti hradu
.
Pohľad z dolného hradu na hotel Vršatec
(myslím, že to kedysi bolo rekreačné zariadenie ZTS Dubnica).
Nebolo tam vidno žiaden život ani zbližša, keď som šiel okolo hradu
.
Diera v skale z dolného na horný hrad, pod ňou sú do skaly vytesané schody
.
.
Ďalší otvor v skale.
Nad ním je voľne zaklinený veľký balvan
.
Ďalší vytesaný otvor s chodbičkou a oknom s výhľadom na podhradie
.
Zvyšky strážnej veže na najvyššom bradle
.
Múry veže nadväzujú na skaly.
Hrad patril medzi najneprístupnejšie hrady na Slovensku a kto tam chodil,
musel byť telesne veľmi zdatný.
Ani na koni sa tam nedalo dostať, ani na nosidlách, len na vlastných nohách
.
Pohľad na Vršatské Podhradie a hadiacu sa cestu do Červeného Kameňa
.
.
.
.
Dedinka pod bradlami
.
Takéto makové polia nie sú všade vo svete povolené
.
.
.
.
Krása Vršatských bradiel z cesty do Červeného Kameňa
.
Pohľad zo sedla Chotúč na Červeokamenské bradlá
a ďalej na severovýchod
.
Červenokamenské bradlá s vysokým monolitom v popredí
.
Horský potôčik pri ceste
.
Týmito štítmi končia Vršatské bradlá
.
.
To je už 45 m vysoký monolit Červený kameň, znak Červenokamenských bradiel,
nad obcou Červený Kameň. Nachádza sa i v erbe obce
.
Pokračovanie Červenokamenských bradiel nad monolitom
.
Pohľad dole Červenokamenskou dolinou od monolitu Červený kameň
smerom k Váhu
.
Pohľad hore Červenokamenskou dolinou od monolitu Červený kameň
smerom na Moravu
.
Posledný pohľad na Červenokamenské bradlá
*
Výstup na zrúcaniny hradu Vršatec, najmä na jeho hornú časť, nie je vhodný pre každého. Ani jedna česká rodina s dvomi takmer dospelými dcérami, ktorá tam práve bola, sa ani nepokúsila ísť na hornú časť. Uspokojili sa so spodnou, kde porobili pár snímkov, dve spoločné aj s ich psíkom som im urobil ja.
