*
V skratke:
Prečerpávacia vodná elektráreň je špeciálny druh elektrárne, ktorá má dve vodné nádrže: spodnú a hornú. V čase energetickej špičky voda z hornej nádrže poháňa turbíny a dodáva elektrickú energiu do siete.
V čase prebytku v sieti využíva elektrickú energiu na prečerpávanie vody z dolnej nádrže do hornej,
takže je to akýsi uzavretý okruh, kde tá istá voda vyrába elektrinu znova.
Na Slovensku sú tri takéto elektrárme: Liptovská Mara na Váhu pri Liptovskom Mikuláši, Palcmanská Maša na rieke Hnilec v Slovenskom raji - voda je prevádzaná popod Dobšinský kopec do Došinskej elektrárne na rieke Slaná a na Čiernom Váhu, ktorú sme navštívili.
*
Dobre ukrytá pod konármi lipy turistická smerovka na ž. st. Východná
káže prejsť krížom cez koľaje na druhú stranu
.
Trošku vyšše na rázcestí lesných ciest modrá značka ukazuje naľavo.
Pre nás bola len orientačnou, že sa máme vybrať napravo
.
Obzretie sa pri výstupe - v diaľke v rannej hmle sa črtali štíty Vysokých Tatier
.
Osamotený senník bol naľavo od ostatnej križovatky lesných ciest
.
Ocitli sme sa pri chate št. lesov Luková, kde končila lesná cesta.
Pretože to bolo ešte ďaleko od vodnej nádrže, vrátili sme sa späť na križovatku
lesných ciest a pokračovali sme napravo
.
.
Obrátili sme sa - a pred očami akýsi vysoký násyp.
Čo iné by to mohlo byť, ako múr hornej nádrže?
.
A veru, nemýlili sme sa. Bol to on, vysoký, stupňovitý
.
Ale ukazovalo sa to už len na skok a obchádzať ďaleko
na hradskú a po nej potom hore síce pohodlne, ale omnoho ďalej sa nám nechcelo,
tak pri tejto opustenej chate sme aj my opustili lesnú cestu a ponorili sme sa do hory.
Kolmo hore - a dostali sme sa cez húštiny pod múr
.
Na asfaltke po múre okolo hornej nádrže
.
.
.
.
To sú pohľady na Vysoké Tatry
.
Horná nádrž vodnej elektrárne čiasočne naplnená vodou.
Bola to jediná voda, ktorú sme až po vodu dole v koryte Čierneho Váhu, videli.
Žiaľ, nepitná
.
.
Ale do tej výšky prečerpávať toľko vody - to tiež nejaké tie kW stroví,
lenže tie KW sú mimošpičkové
.
.
.
.
.
.
.
.
Pohľady na všetky strany - Vysoké i Nízke Tatry
.
Technické zariadenia pri hornej nádrži
.
.
Spočiatku sme sa pustili po dobrej hradskej,
ktorú sme potom opustili a pustili sme sa kolmo dole po lesnej ceste
.
Podjazd lesnej cesty popod násyp bývalej lesnej železničky...
.
...a ocitli sme sa pri tomto brode cez Čierny Váh.
Tu sme druhý raz uvideli vodu, žiaľ, ani táto nebola pitná, ale tvár a krk dobre ovlažila.
Voda na niektorých miestach dosť hlboká a museli by sme sa vyzúvať a vyzliekať.
Na druhej strane by sa išlo po hradskej celkom pohodlne, ale predsa len v tej horúčave...
.
.
Tak až do Svarína sme išli po násype, kde sa sem-tam povaľovali takéto drevené podvaly.
Prvý raz na pitnú vodu sme narazili až vo Svaríne v domoch.
Vypil som jej odrazu tri dvojdecáky, takej chutnej studenej.
Cestou som mal len zvyšok vody, ktorú som si deň predtým nabral do fľaše v Demänovskej doline.
Ani nepamätám, kedy sa mi posledne stalo, že celou cestou som nenatrafil na studničku
alebo bystrý horský potôčik čírej vody.
.
Bralá pri vchode od Svarína do Kráľovej Lehoty
.
.
A na kraji Kráľovej Lehoty mne už známa Galéria pod skalou.
Tu pracoval kedysi ľudový rezbár Dalibor Novotný, ktorý v súčasmosti pôsobí
v Liptovskom Hrádku, kde má tiež záhradnú galériu.
Rezbára som kedysi navštil v Liptovskom Hrádku a v Kráľovej Lehote
som pred pár mesiacmi bol špeciále kvôli tejto galérii
.
.
A nakoniec niečo z iného súdka - z tamojšej flóry
.
K dolnej priehrade sme sa nedostali, nechcelo sa nám vracať hore popri Čiernom Váhu,
Ale povedal som si, že onedlho sa tam znovu vyberiem, ale tak, že do Kráľovej Lehoty
na vlaku aj s bicyklom a potom ku priehrade na bicykli.
Dobrá cesta, ale je to len kusisko peši ísť v letnej horúčave po hradskej.
Predsa len lepšie na bicykli. Ale v posledné dni také nevyspytateľné počasie,
samé prehánky...
.
