Kedysi som spovyše Lomu nad Rimavicou pozeral na Kriváň, no a pekné pohľady si človek rád zopakuje. Tak som sa ta vybral, že sa zas pokochám tým pohľadom. Predsa len medzi týmito chotármi a Kriváňom sa tiahnu Nízke Tatry. A nielen pohľad na Kriváň, aj tamojšia príroda je krásna a turistom dosť neznáma.
Keď som sa ta vybral prvý raz, obloha zatiahnutá, z autobusu som vystúpil v centre Čierneho Balogu, prešiel som sa náučným chodníkom k lesníckemu skanzenu a ďalším autobusom na konečnú do Lomu nad Rimavicou, spovyše ktorého je za pekného počasia výhľad na Kriváň. Ale hoci je to predsa len o čosi vyššie ako Balog, obloha aj tu zatiahnutá, taká mliečna, tak z výhľadu nebolo nič.
Aby som sa tým pohľadom na Kriváň predsa len pokochal, vybral som sa ta aj druhý raz. Tentoraz som sa poprechádzal po Brezne a ďalším autobusom som sa vyviezol k cintorínu padlých v SNP na Tlstom javore a odtiaľ som sa pustil najprv po lesom lemovanej hradskej, potom po vyjdení z lesa krížom cez polia a vŕšky do osady Sedmák, ďalej do obce Sihla a skončil som v obci Drábsko. Počasie nádherné, spovyše dediny pekné pohľady na Nízke Tatry i na samotný Kriváň, takže nad obec Lom som už nemusel.
O týchto všetkých troch obciach (Sihla, Drábsko a Lom nad Rimavicou) možno povedať, že tam líšky dávajú dobrú noc. Ale príroda chotárov obcí je krásna, oči si tam prídu na svoje.
*
Prvá vychádzka za mizerného výhľadu
Z Turca som sa vybral smerom na juh.
Štreka medzi Čremošným a Bystricou samý tunel, z tunela do tunela
.
Povyše Bystrice smerom na Brezno sa týči tento obnovený krásny hrad
nad obcou Slovenská Ľupča
.
Sympatická autobusová zastávka v Čiernom Balogu.
Čierny Balog je jednou z najväčších obcí, čítajúci vyše 5000 duší,
13 osád s rozlohou vyše 141 km2
.
Čiernohohronská železnica vedie z Chvatimechu pri Podbrezovej do osady Dobroč.
Hoci nie je sezóna, v dňoch 27., 28. a 31. dec. premávať bude
.
Kostol v centre Čierneho Balogu
.
Vedľa kostola dielňa sv. Jozefa - robotníka, patróna obce s rezbárskymi postavami
a stolárskymi nástrojmi
.
Štreka Čiernohronskej železničky smerom na Dobroč
.
Z centra obce vedie k lesníckemu skanzenu Vydrovo náučný chodník,
po ktorom som sa vybral ďalej
.
Vedľa náučného chodníka pamätník rómskym obetiam z obdobia SNP,
ktorých zaživa upálili nemeckí fašisti
.
Chodník náučného chodníka
.
Prameň priamo v záhrade
.
Hoci snehu nebolo, cestári cesty kvôli poľadovici posýpali
.
V takejto hustej hmle bol ponorený Lom nad Rimavicou, okolo dediny hmly ešte hustejšie,
takže nemalo význam ísť nad dedinu. Poprechádzal som sa teda aspoň po dedine
poobdivovať tamojšie drevenice. Drevenice sú mojou slabou stránkou.
Ulice šmykľavé, zľadovatelé, niekde posypané popolom
.
Trámy drevenice práchnivejúce, ale v okne krásny muškát
.
Tak to boli drevenice v Lome nad Rimavicou.
Niektoré takmer pôvodné okrem strechy, šindľové strechy nahradené,
iné z väčšej časti upravené
.
Nemalo význam vyjsť nad dedinu a obdivovať krásnu okolitú prírodu,
a už vonkoncom bez možnosti uvidieť Kriváň,
tak som sa vrátil domov. Ešte nie je všetkému koniec., počkám si na krajšie počasie
*
A o týždeň, som sa znova vybral za pohľadom na Kriváň.
Tentoraz aj napriek predpovedi krásneho slnečného počasia ono naozaj
krásnym slnečným aj bolo
Takéto ráno bolo na Horehroní
- ranným slnkom ožiarené končiare Nízkych Tatier
.
To je už symbol mesta Brezno,
mestská zvonica s mariánskym stĺpom
.
Rímskokatolícky kostol s bývalou radniou (dnes múzeom)
a sochou M. R. Štefánika
.
Evanjelický kostol
.
Budova mestského úradu
.
Ošarpaná budova synagógy,
jedinej na Horehroní
.
Ján Chalupka
.
Karol Kuzmány s úryvkom z jeho básne
Kto za pravdu horí
.
Martin Rázus
.
Veporské vrchy - pohľad z autobusu
.
Vojenský cintorín padlých v SNP v sedle Tlstý javor.
O čosi nižšie smerom na Balog je ďalší menší cintorín
.
V mestách sa tratia psy, mačky, papagáje,
tu pod Tlstým javorom sa zatúlajú (alebo aj odoženú?) jalovice
.
Pohľad na Veporské vrchy po východe z hory
.
Pod kopcom válov napájadla s nezamrznutou vodou
.
Osada Sedmák, patriaca do obce Drábsko (na kopci pod lesom).
V jame pod cestou obec Sihla
.
Osada Sedmák
.
Stará a nová drevenica v susedstve
.
Nad ďalšou obcou - Sihla
.
Obecný úrad v Sihle
.
Prvé duše, ktoré som v Sihle stretol, boli tieto dve deti. Prihovoril som sa im
a ponúkol som ich cukríkmi.
Asi ich rodičia nevystríhajú tak ako deti v meste, že sa nesmú dať do reči s neznámymi ľuďmi.
Aj v tomto vidno rozdiel medzi mestom a dedinou.
V ktorejsi televízii som videl čosi zo seriálu Bučkovci zo Sihly,
tak sa ich spytujem, kde bývajú Bučkovci. Myslel som, že to bude nejaká samota.
A oni, vraj: "My sme Bučkovci". Nepozerám to, nepoznal som ich.
Až doma som i nalistoval v záznamoch TV - a naozaj sú to oni.
Popozeral som si malú dedinu a obzrel si aj dom Bučkovcov.
.
.
Drevená socha naprostred dediny
.
Zapriahnutý drevený kôň
.
Na kopci nad námestím chátrajúca stará krčma
.
Pri potoku v priehlbine pod námestím nová krčma
.
Kostol na vŕšku smerom k Bučkovcom alebo aj na ďalšiu obec Drábsko
.
Sihlianske drevenice
.
No a to je už niekomu z televízie známe gazdovstvo Bučkovcov:
pred domom dve autá vedľa seba cez celú ulicu, vo dvore traktor a pes
a na dome povieva slovenská zástava
.
To je spätný pohľad na Sihlu, keď som sa obzrel, ako som išiel krížom
cez zasnežené polia a lúky na Drábsko.
V pozadí chrbát Nízkych Tatier
.
To som už pod lesom povyše Drábska
a pri spätnom pohľade v diaľke Vysoké Tatry
.
Kvôli tomuto pohľadu na Kriváň som sem Išiel. Alebo aspoň hlavne kvôli nemu.
Ostatné výhľady boli však pekným prídavkom
.
Znova drevenice - v Drábsku
.
Aj malý kostol
.
Drábska ulica, niekde v zime posýpaná popolom
.
Pekná autobusová zastávka pred dedinou svedčí o tom,
že sa tu veľa cudzích nepremelie:
poriadok, nepolámaná lavička, nezničený cestovný poriadok,
nerozbité okná, žiadne maľby "insitných umelcov"...
.
Posledné pohľady pred odchodom autobusu do Brezna
*
Drábsko, Lom nad Rimavicou a Sihla vytvorili združenie obcí Vrchy. Veď aj ich obyvateľov volali jednoducho len vrchári alebo lazníci. Ale tak volali obyvateľov všetkých tých vyššie položených obcí a osád na strednom Slovensku nielen z týchto končín.
Takmer v každej z týchto dedín a osád (aj ich susedných) boli za R-U sklárske huty, pretože tu bol dostatok vhodného materiálu na výrobu skla (kremeň, ktorý tu volajú žabica) a dobrého bukového dreva. Slovenské sklárne boli pýchou Horného Uhorska
.
