*
Takéto počasie bolo ráno na rozhraní Turca, Oravy a Liptova
pri krpelianskej priehrade...
.
...a takto to vyzeralo okolo Liptovskej Mary v srdci Liptova
.
Pri známej odbočke pri Jaskyni Slobody pri smerovníku s mapou v ruke
postávali dvaja turisti-dôchodcovia a o čomsi sa radili.
Prihovoril som sa im, žiaľ, nerozumeli ma.
Jeden sa ma spýtal, či viem anglicky. Sklamal som ich, anglicky neviem,
ale spýtal som sa ich, či nevedia rusky:-)
Ten vľavo povedal, že hej, ale len tak máličko a ukázal palcom a ukazovákom.
Pozrel som na ich auto, ktoré mali trochu bokom - maďarské EČV:-)
No a tak sme sa pomaly pustili do ruštiny. Chceli ísť na Chopok, pravda, nie autom.
Tým smerom sa síce na Chopok dá dostať, aj na smerovke je to tam vyznačené,
ale predsa len je lepšie vyviezť sa do Jasnej a až odtiaľ sa potom vybrať
hore na Chopok peši. Je to o čosi menší výškový rozdiel.
A tak som ich nasmeroval na tú spodnú cestu do Jasnej.
.
.
.
Popri tomto mne už dobre známom peknom potôčiku som odbočil hore na Sinú
.
Na dvoch miestach sú použité kovové laná, nové, ešte nestačili ani zhrdzavieť
.
.
.
Takýmito krásnymi miestami vedie turistický chodník hore.
Stúpanie stredné, zažil som už aj miernejšie, ale aj prudšie
.
Prvý väčší výhľad z hory do okolia, predtým chodník viedol len pomedzi bralá
a vysoké smreky
.
To je už sedlo pod Sinou: naľavo je slepý chodník na Sinú
(zo Sinej ďalej nepokračuje, treba sa vrátiť späť do sedla),
napravo možno pokračovať na Bôr a Poľanu, ale len od 1. júla do 14. októbra.
Ja som mal vo výhľade len Sinú a potom späť dole
.
.
Takýmito miestami alebo popri nich viedla cesta hore
.
To je chrbát Sinej, tu treba odbočiť hore veľmi strmým stúpaním
po skalách a po tráve.
Ja som ešte trochu pokračoval rovno pod Sinú z druhej strany,
viedol tam v tráve vyšliapaný chodník. Chcel som sa pozrieť dole na druhú stanu,
odkiaľ som si všimol Sinú prvý raz a hneď na prvý pohľad sa mi zapáčila
.
.
Chrbát Sinej
.
.
.
To sú tri pohľady dole na opačnú, mikulášsku stranu
.
Toto je pohľad na Chopok a Jasnú dole pod ním
.
Keď som sa vracal, že sa pustím prudko hore na Sinú, spustil sa drobný dáždik.
Prudké stúpanie, mokré skaly a tráva - to sa mi neviemako nepozdávalo.
Aj moja odvaha má svoje medze a tá ma vystríhala: "Dnes už daj Sinej pokoj!
Trafíš sa pošmyknúť, zachytiť sa niet čoho, tak letíš, ani nevieš koľko a kam".
Takže rozhodnuté bolo: takých posledných asi 10 minút stúpania si ešte raz zopakujem.
Keby sa to dalo pokračovať nabudúce z tohto miesta, ale keď musí byť znova celý výstup:-)
.
.
A tak teda cesta späť dole
.
Posledný pohľad na tú krásu, zatiaľ nezdolanú
*
Okrem tých dvoch Maďarov hneď na začiatku, som celou cestou hore stretol len
skupinku asi 30-35-ročných Trnavčanov trochu nad križovatkou v sedle pod Sinou
a cestou dole dvoch (neviem, či dievčat, alebo dievča s chlapcom) s dvoma voľne po hore
pobehujúcimi psami
*
Nebol to ani poriadny dážď - ani prudký, ani dlhý, ale po sebe zanechal šmykľavý terén,
ktorý ma odradil zdolať ten zvyšný kúsoček. Ale čo nebolo, bude nabudúce.
Nádej zomiera posledná!
*
Takže začarovaná čarovná Siná
Má niekto chuť vybrať sa tam so mnou?
Pozývam každého, je to pekný zážitok! -
mladých starcov i starých mladíkov:-)
.
