Na sobotu som mal vo svojom turistickom ročnom pláne zaznačený Primátorský výstup na Drienok v Turci, ale do toho mi skočili rodinné povinnosti, takže krásny deň bol fuč. Na nedeľu predpoveď počasia hovorila o snežení, veľkom vetre a závejoch. To už nebolo ono. Ale ružomberskí turisti sa v nedeľu vyberali na Malý Rozsutec v Malej Fatre, tak som sa na časti ich túry pridal k nim: Z Bieleho Potoka cez Dolné diery a Horné diery pod Pálenicu, kde som sa od nich odpojil.
Vo Varíne z Ružomberkčanov z vlaku vystúpil jediný turista, dokonca ani žiaden iný turista okrem nás dvoch. Odtiaľ autobusom do centra Terchovej a ďalším do Bieleho Potoka. V Bielom Potoku sme vo vestibule hotela Diery čakali približne hodinu na ďalšiu päticu Ružomberčanov, ktorí prišli autom, takže sme sa ďalej vybrali siedmi, z toho jedna slečna. Na Ružomberčanov malá účasť, ale oni túto akciu robia každoročne a za takého počasia to ani nebolo lákavé.
Ružomberčania spod Pálenice pokračovali hore do sedla Medzirozsutce a na Malý Rozsutec, ja som sa pustil krížom cez sedlo Podžiar do Štefanovej. Na spoločnom úseku bolo počasie obstojné, nebolo síce slnečné ako deň predtým, ale aspoň nepršalo, nesnežilo a nefúkal tam vietor. Pretože som často fotil, rukavice na rukách som nemal, s tými sa fotí zle a tak sa ruky prichytávali na mrazivé kovové zábradlie. Keby som sa zábradlia držal dlhšie, tak mi k nemu ruky aj primrznú.
Pre spestrenie: Nedávno som kdesi čítal jeden skutočne úsmevný príbeh o primrznutí. Písala ho aktérka primrznutia. Stopovala v zime, lebo zmeškala autobus. Zastavil jej sympatický mládenec a vzal ju do auta. Mladá slečna však po krátkom čase si veľmi potrebovala uľaviť. Odďaľovala to, ako sa len dalo, nakoniec však so zapýrením požiadala vodiča o malú zastávku. Vystúpila z auta, zašla za auto, kľukla si a stiahla gaťky. Cesta zamrznutá, šmykľavá, tak sa odhalenou časťou tela oprela o nárazník. Po odľahčení si chcela vstať, ale sa jej akosi nedarilo, ani len gaťky natiahnuť nemohla. Tá o blatník opretá časť tela k blatníku primrzla. Keď sa dlho nevracala, šofér sa šiel pozrieť, čo sa deje. Našiel ju tam v takej ošemetnej situácii. Zvláštne vážnej i úsmevnej súčasne. Čo urobiť? Len rýchlo hľadať východisko z tej nepríjemnej sitácie. Zapaľovačom zohrial blatník a primrznuté spojenie tela a blatníka povolilo. A koniec tohto príbehu: skončilo to svadbou a sú už dlhé roky šťastnými manželmi.
Keď som opustil Ružomberčanov, začalo husto snežiť, staré stopy prikryté novým snehom a zafúkané závejmi, takže som mal čo robiť. Je rozdiel pohybovať sa v teréne v zime alebo v lete. Trochu to tam poznám, chodievam sem v lete každoročne, zopár ráz som tu bol aj v zime. Za hustého sneženia som trafil do Štefanovej, kde som mal vyše hodinu času na autobus, ktorým som potom cestoval ako jediný cestujúci. Jediných turistov - mladú dvojicu - som stretol za hustého sneženia v sedle Vrchpodžiar. Vybrali sa zo Štefanovej cez Boboty do Tiesňav, čo som im za takého počasia vôbec nezávidel, ale môj obdiv mali. V Terchovej som mal trochu času, tak som si odskočil pozrieť tamojší krásny vyrezávaný drevený betlehem s pohybujúcimi sa postavičkami v miestnom kostole.
Autobus z Terchovej, hoci sa pohýnal načas, prišiel do Žiliny so štvrťhodinovým meškaním, vlak už bol preč, ďalší až o hodinu, tak som mal čas v staničnom bufete aj na tradičné pivo na konci akcie a stihol som aj ďalšiu podvečernú akciu doma.
Neviem, ako to zvládli ružomberskí turisti, ale teda nezávidím im to počasie a to, čo museli prekonať hore. Dole to bolo zlé, ale aké to muselo byť tam hore?
.
Hoci tentoraz som nešiel Nové diery, dávam tu niečo z mojej dávnejšej zimnej návštevy Nových dier.
Prešiel som len kúsok Nových dier
.
