*
Pri tomto kostole v Turčianskom Michale, kde som vystúpil z martinského autobusu,
začala pre mňa túra
Pohľad na veľkofatranské kopce: z ľavej strany Tlstá, potom Ostrá, na pravej strane Drienok
Pod horami učupená dedinka Rakša, do ktorej v sobotu a v nedeľu nepremávajú
ani autobusy SAD
Takéto zamrznuté vodopádiky so zurčiacou vodou v ich útrobách možno vidieť priamo v dedinke
Dedinka Rakša je rodiskom dvoch výnamných vedúcich predstaviteľov Slovákov, ktorých mená sú spojené s bojom za slobodu národa:
prvý M. M. Hodža v Slovenskom povstaní v r. 1849,
druhý J. Ursíny v Slovenskom národnom povstaní v r. 1944
Zimná idyla pod Veľkou Fatrou
Jedna z mnohých veľkofatranských malých jaskyniek
Ktosi autom prišel hlboko do národného parku, ale to nie je nič zvláštne. Tých stôp po autách tam bolo neúrekom
Chodník na Drienok vedie takouto dolinou
Sem-tam sa, tak ako v každej veľkofatranskej doline, týčia nad chodníkom mohutné bralá
Záľaha snehu v doline
To je už Sedlo za Drienkom, kde sa spájajú turistické chodníky zo všetkých smerov
To sú výhľady z polovice najťažšieho úseku výstupu
A nasledujú krásne výhľady na všetky strany z vrchola
Pohľad do Turčianskej záhradky - Rakša, Turčiansky Michal, Diviaky, Turčianske Teplice...
Pohľad do Turčianskej záhradky - Mošovce...
Panoramatický pohľad z Drienka
Poslední traja turisti, ktorých som nechal na vrchole. Cestou dole som už nestretol nikoho, čo šiel hore
Posledný podvečerný pohľad na Veľkú Fatru s dedinkou Rakša
A nakoniec podľa mňa najkrajší turčiansky pohľad:
podvečerný pohľad na zasnežené vrcholy Krivánskej Malej Fatry,
tentoraz z poľa nad Rakšou
*
Na Driemok sa dá ísť z rôznych východísk: z Blatnice dolinami Blatnickou a Rakytovskou, z Čremošného dolinou Žarnovickou, z Mošoviec alebo Rakše. V zime je najprijateľnejší výstup z dedinky Rakša.
Bol to môj prvý a pravdepodobne aj posledný zimný výstup na Drienok. Letné som už absolvoval, ale tie sú v porovnaní so zimnými kvôli poslednému úseku len prechádzkami. Poriadateľom boli turisti z Diviak a patrí im moja vďaka za to, že keď som šiel ja, chodník už bol vyšliapaný:-) Za mnou hore vyšiel už len jeden manželský pár, takí päťdesiatnici.
Ani diplom s odznakom za výstup nemám, ale zato mám krásny pocit, že som ten kopec zdolal už aj v zime. Cestu hore som vyšliapal svojim tempom, že v najťažšom úseku ma skupinka asi päťdesiatročných dievčat míňala akoby šprintom.A cestu dole som po šmykoch na pár úsekoch absolvoval aj po zadku. Nepomohli mi ani turistické palice, jednu som dokonca pokrivil. Takmer celý výstup je mierny, vedie nádhernou veľkofatranskou prírodou, len posledný krátky úsek zo Sedla za Drienkom, kde sa spájajú chodníky zo všetkých smerov, na samotný vrchol je v zime náročný - prudké stúpanie, zamrznutá zem, na nej hrubá vrstva lístia a to všetko pokryté vrstvou snehu.
