Bol to už 34. ročník Drotárskej krošne. Kysučania z oboch strán každoročne poriadajú niekoľko podobných akcií. Za každého počasia a vždy menia trasy pochodu. Nedávno to bolo po dažďoch za hustých hmiel, tentoraz za nádherného, až veľmi horúceho tropického slnečného počasia.
Presun z Kolárovíc do Papradna, časť Podjavorník, autobusmi.
Trasa pochodu je vyznačená modro
.
V areáli kolárovickej školy, kde bola prezentácia, to vyzeralo ako v úli.
Dobrá hudba - fajn nálada
.
Až potiaľto to bolo autobusom, ďalej krásnou kysuckou prírodou
už len peši až do Kolárovíc
.
Po vyrojení sa z autobusov hlava na hlave
.
Hneď od začiatku, ako to pri podobných podujatiach býva,
sa vytvorili menšie skupinky.
Niektoré vydržali v rovnakom zložení počas celej akcie,
iné sa menili na každom úseku
.
Stúpanie krásnou prírodou Javorníkov na Stratenec
.
Rozhľadňa na Stratenci
.
Z rozhľadne na Stratenci výhľady na slovenskú i moravskú stranu
.
Spoločná fotka žilinských turistiek z rozhľadne
.
V tej horúčave a v tej výške požehnane aj cyklistov
.
Tu som sa pustil s ostatnými zo skupinky po žltej smerom na Kasárne, čo som nakoniec oľutoval. Domáci to viedli, tak som sa spoľahol, veď aj doviedli. Ale keby som sa vybral hore po červenej, dostanem sa na krásny výhľad, po žltej to išlo len horou popod výhľad. Ale čo nebolo teraz, môže byť inokedy, ešte nie je všetkým dňom koniec
.
Toto tu všade dookola vyzerá akoby pestovateľská farma žltušky orlíčkolistej (ak som to dobre identifikoval). Kvetov bolo zatiaľ ešte pomálo, ale keď to bude všetko rozkvitnuté, tá zelená lúka plná bledofialových kvetov bude nádherná pastva pre oči.
Čosi podobné, ale v menšom, som videl napr. pri výstupe z Vrícka na malofatranský Kľak
.
Ďalšia z pekne upravených javorníckych studničiek s názvom "Prales"
.
To je už stredisko Kasárne, horský hotel "Fran"
.
Generácie - babka s vnukom
.
Z Butoriek smerom do sedla pod Hričovcom
.
Prednedávnom som sa do tohto sedla dostal z Makova popri prameni Kysuce,
tentoraz to bolo z opačnej strany, z Kasární.
Až po sedlo Nad Zápačou bola trasa zhodná s minulou
.
Znova sa stretli značky rôznych farieb pre peších turistov i pre cyklistov na jednom kmeni
.
Dosť často bol chodník takto zatarasený
.
Čemerka je výhľad približne v polovici medzi tými dvomi sedlami
.
Zo sedla Nad Zápačou, kde som opustil spoločnú trasu, po žltej na Magaly,
odtiaľ potom lesnou cestou bez značenia na zelenú Pod Skaličným
.
Odtiaľto spevnenou lesnou cestou až dole pred Petrovice
.
Tu, pred Petrovicami, po prekročení potoka, odbočenie na Kolárovice cez kopec Stráž
.
Pohľad hore petrovickou dolinou
.
Pohľad späť na druhú stranu petrovicej doliny
.
Na kopci Stráž drevená socha sv. Huberta, patróna poľovníkov,
dielo miestneho ľudového rezbára Milana Mičienku
.
Na kopci pod šiatrom pivo tieklo potokom
a dobrá hudba vytvárala atmosféru
.
Pohľad na časť Kolárovíc vpredu, ta ďalej cez kopec vedie trasa do Veľkého Rovného a Dlhého Poľa,
ktorú som už kedysi tiež absolvoval
.
Drevené sochy pri bráne Milana Mičienku...
...a v jeho dvore, ktoré boli kedysi aj s ďalšími vo farskej galérii
.
Pozostatok farskej galérie, v ktorej kedysi bolo vyše 20 drevených sôch
od rôznych umelcov - ľudových rezbárov. Dnes ich je tam už len týchto pár.
Kto by si chcel pozrieť všetky, čo tam kedysi boli, sú v tomto mojom článku:
http://urda.blog.sme.sk/c/259073/ii-krasa-dreva./
.
Drevenice - to je moja srdcovka
Cestou do Popradna-Podjavorníka z autobusu tých dreveníc bolo vidieť hodne,
ale počas pešej túry žiadna osada alebo samota nablízku, až v Kolároviciach.
Tak tu je zopár dreveníc po ceste cez dedinu Kolárovvice
Opäť nás vítala rezká hudba...
...výborný guláš a fajn chladené pivo
.
A nakoniec - ďalšia moja srdcovka zaujímavé kmene stromov...
...i pekné kvietky
.
