Autom sme sa vybrali z Piešťan do Košarísk, prešli sme cez ne a ocitli sme sa až pred Brezovou. Ale predsa sme nechceli ísť z Brezovej, hoci aj odtiaľ sa dá chodníkom horou po červenej alebo po hradskej hore ku chate a mohyle. Nie, chceli sme ísť po žltej z kraja Košarísk a potom sa hore v hore napojiť na zelenú. Tak sme sa obrátili a vátili sa späť. Zaparkovali sme pri akejsi samote, kde bola aj autobusová zastávka. Ale ani to nebolo ono. No aj tak sme sa odtiaľ vybrali hore do hory, veď v diaške na obzore ponad stromy sa črtala silueta mohyly.
To je pohľad z cesty od samoty Štefovci
medzi Košariskami a Brezovou
-
.
Pri tejto samote za Košariskami smerom na Brezovú sme zaparkovali.
Na ceste zastávka autobusu, približne to zodpovedalo
aj umiesteniu žltej turistickej značky na mape, tú sme však prešvihli.
Turistické chodníky obyčajne začínajú v strede obce
alebo pri železničnej alebo autobusovej zastávke
.
Bradlo od samoty v pochmúrnom počasí veľmi nevidno
.
Keď sme na okolí nenašli žiadnu turistickú značku,
vybrali sme sa len tak naverímboha hore do kopcov,
veď reku cestou niekde na niečo natrafíme
.
.
.
Trmolili sme sa cestou-necestou, cez pastviny i oráčiny,
hlboko zaviate úvozy, okrajom hory i po lesnej ceste
.
Sem-tam nám cestu križovali čerstvé i zaviate stopy
vysokej zveri
.
Po dlhom namáhavom trmácaní dosť vysokým snehom
cez pastviny, polia i horou sme sa konečne
dostali na vytúženú žltú turistickú značku,
trochu sme išli po nej, prišli na zelenú
a tá nás už doviedla až na samotné Bradlo
.
.
Tu po zdolaní takéhoto stúpania sme sa na vrchole
zapísali do vrcholovej knihy na Bradle.
Cyklistický chodník, na časti trasy zhodný s peším, vrchol obchádza
.
Pohľad dole na cestu a samotu Štefovci, kde ostalo zaparkované auto
.
Pohľad na Košariská
.
Na vrchole Bradla
.
Z vrcholu Bradla sme sa pustili dole,
aby sa po chvíli objavil pred nami tento pohľad na mohylu
.
.
Konečne pri mohyle za zatiahnutej oblohy
.
Pripomína to hrob S. H. Vajanského na Národnom cintoríne v Martine.
Autorom oboch je Dušan Jurkovič, rodák z Brezovej
.
"VEĽKÉMU SYNOVI OSLOBODENÝ NÁROD ČESKOSLOVENSKÝ"
.
"ČS. MINISTER A GENERÁL DR. MILAN R. ŠTEFÁNIK
*21. JÚLA 1880 + 4. MÁJA 1919"
.
Spoločný spomienkový záber
.
Pohľad na časť mesta Brezová pod Bradlom
.
.
Pri odchode sa začalo usmievať i slniečko, zatiaľ len v diaľke za Brezovou
.
A tu už slnečné lúče dorazili aj na samotnú mohylu na Bradle
.
Preč sme sa vybrali po ceste z Brezovej,
sneh síce čersvo odhrnutý, ale cesta neposypaná, šmykľavá,
lebo pod snehom bola na vozovke vrstva ľadu
.
.
Cestou dole nás sprevádzalo krásne slnečné počasie
.
Kopanice nad Brezovou
.
Starý rímsko-katolícky kostol na okraji Brezovej s opevnením.
Má zvláštnu históriu: postavený bol ako evanjelický (1650) v čase reformácie
na mieste starého kostola z r. 1590,
v čase protireformácie bol evanjelikom odobratý
podobne ako všetky ďalie evanjelické kostoly a stal sa katolíckym (1733)
.
Národný dom Štefánikov
.
-
V meste Brezová pod Bradlom je hodne pomníkov a pamätných tabúľ
venovaných rozličným udalostiam a osobnostiam, z nich aspoň dva:
Pomník slobody s bustou J. M. Hurbana s menami padlých Brezovanov
a pamätná tabuľa spolutvorcom prvého slovenského filmu Jánošík,
rodákom z Brezovej a okolia (J. Závodný, S. Tvarožek, V. G. Šaško).
Závodný bol producentom, bratia Siakeľovci, rodáci z Blatnice v Turci,
boli tvorcami: jeden režisérom, druhý kameramanom
.
Pri východe z mesta smerom na Košariská a Piešťany
je národná kultúrna pamiatka - jeden z najväčších evanjelických kostolov (1873),
postavený na mieste tolerančného kostola (1784)
.
-
Bradlo z cesty nad Brezovou
.
A znova na samote pri zaparkovanom aute
.
Cestou späť sme sa zastavli v mestečku Vrbové.
Najznámejšou pamiatkou v meste je šikmá veža zvonice v centre,
vysoká 38 m a na vrchole vychýlená o 99 cm od osi.
Je druhou najviac naklonenou vežou na Slovensku,
primát patrí veži v Ivánke pri Nitre.
Veža je národnou kultúrnou pamiatkou
.
Pamätník najslávnejšiemu vrbovskému rodákovi - Móricovi Beňovskému,
šľachticovi, vojakovi, dobrodruhovi, cestovateľovi a kráľovi Madagaskaru
.
.
.
Na obvode zemegule sú postavy osôb,
s ktorými Móric Beňovský rokoval.
Napríťažlivejšiou z tých osôb je tá na poslednom zábere
.
Podobný pamätník by si zaslúžil aj ďalší vrbovský rodák,
"Hatrlo" - Jozef Adamec, po smrti sa ho asi aj dožije:-)
.
.
Takto sme sa my, nadsedemdesiatni, prešli prvý raz toho roku.
Pred nami sú však ešte aj ďalšie tohoročné mládežnícke akcie
.
