Zo Slatiny na Kalinku

Javorie je pohorie južne od Zvolena, turistami málo navštevované. Podobne ako neďaleká chýrna divoká Poľana, aj Javorie je sopečného pôvodu. Jeho južnú časť tvorí verejnosti neprístupný vojenský výcvikový priestor Lešť. Pohorím vedie hlavná turistická trasa Rudná magistrála, ktorá sem prichádza zo Štiavnických vrchov a pokračuje ďalej na Poľanu. Zvolenská Slatina je na hlavnom cestnom i železničnom ťahu Zvolen - Lučenec, takže cez ňu idete napr. na Poľanu i na Cerovú vrchovinu. Za mlada som bicyklom bežne cez Slatinu jazdieval, a potom aj pravidelne autobusom do roboty v Detve, nedávno aj na niektoré turistické výlety. Na Kalinke som bol ostatný raz niekedy pred 50 rokmi, keď si kamarát odtiaľ bral manželku. No a kedysi dávno som bol aj v Lešti, krstnému otcovi na svadbe, keď sa ta priženil. To ešte Lešť nebola taká známa, nebol to VVP, len obyčajná dedina. A potom počas VŠ na vojenskom cvičení cez prázdniny vo VVP Lešť.

Turistické značenie v pohorí Javorie je dosť slabé, o čom sme sa presvedčili aj teraz, ale pretože Bystričania to tam majú prechodené, poznajú to tam dobre. No i tak sme trochu blúdili. Natrafili sme na akýsi Malý okruh: Slatinské Lazy - .... - Maliniaka, ale...? Že to Bystričania napriek malému blúdeniu poznajú, svedčí aj to, že sme sa inak bez väčších problémov do Kalinky šťastne dostali. A pretože do odchodu autobusu sme mali fúru času, vybrali sme sa na jednu skalu nad Kalinkou, ktorá na mape nie je nikde zaznačená, ani ju odnikiaľ nevidieť, je skrytá v hore, netrčí z nej nad stromy nič, a oni k nej išli naisto. A tak nám ostalo aj času na občerstvenie pred miestnou predajňou potravín, keďže krčma U Mojžiša bola ešte zatvorené. Pred potravinami bolo prvé pivo, v krčme po otvorení druhé a vo Zvolene na stanici pri čakaní na vlak tretie. Aj medokýš pred stanicou som si ráno nabral na túru a popoludní na cestu vlakom domov.

.