Z domu som odchádzal ešte za tmy, veď dni sa už krátia, ale vo Varíne, keď som po vystúpení z vlaku čakal na autobus, už bolo rozvidnené. Starý dvor leží asi v polovici Vrátnej doliny medzi Tiesňavami a dolnou stanicou lanovky do Snilovského sedla. Zo Starého dvora som šiel napravo hore dolinou popod Sokolie do sedla Príslop v ten deň ako prvý a ani hore strmým výstupom na Baraniarky som nevidel žiadne čerstvé stopy v blate. Zo Starého dvora do sedla Príslop je to celkom pohodlné, sem-tam otvorenou krajinou, sem-tam horou, ale výstup zo sedla na Baraniarky je veľmi strmý, vedie horou a jeho povrch vôbec nie je vábny: po rannej rose šmykľavé blato a šmykľavé ploché kamene. Napriek tomu sa išlo pomerne dobre. Ale keď som prichádzal k vrcholu, tam hmla. Keď som odchádzal z doliny, nič, jasno, ale hore špice všetkých kopcov ponorenbé v hustej hmle, že si videl len na pár krokov.
Keď som vyšiel hore na Baraniarky, nevidel som pre hustú hmlu ani to, kade by som mal ísť ďalej. Čo teda robiť? Ostať tu hore trčať a čakať neviem ako dlho, či sa náhodou hmla nerozptýli? Ale v takom pochmúrnom počasí tam sedieť a čakať? Tak som sa vrátil dole do sedla. Cestou späť do sedla som stretol rezko vystupovať najskôr jedného mladíka, potom mladú dvojicu a nakoniec ešte štyri dievčence. Keď som sedel pod veľmi nakloneným prístreškom v sedle Príslop, zo Sokolia zostupoval mládenec. Počkal som ho, mladý Čech, poroprávali sme sa, podebatovali. V ten deň mal na pláne trasu z Terchovej cez Tiesňavy, Sokolie, Kraviarske, Chleb a Snilovské sedlo do chaty pod Chlebom, na druhý deň potom z chaty cez Veľký a Malý Kriváň do Strečna. Kým sme tam debatovali, aj vyčasievalo sa, hmla sa rozplývala, takže tí, čo išli po mne, už mali hore slniečko. Ísť tak z domu o dve hodiny neskoršie... Ale teraz sa mi už nechcelo znova sa škriabať hore, tak som sa pobral preč.
Keď to zosumarizujem, minule som bol na Kraviarskom, aj pekné výhľady vtedy boli, teraz som bol na Baraniarkach, ale nič som tam a odtiaľ nevidel, nebol som na prostrednom Žitnom a dvoch sedlách okolo neho. Možno nabudúce sa pokúsim o inú trasu: susedným hrebeňom od Bránice popod Koniarky:-)
*
Toto sú priestory Starého dvora, v pozadí sú tie tri kopce -
sprava: Baraniarky, Žitné, Kraviarske.
Ešte žiadne hmly, všetko pekne vidno, no už za výstupu do sedla Príslop...
.
Drevený Jánošík s valaškou v ruke a pištoľou za opaskom
.
To je lyžiarske stredisko Vrátna smerom na Poludňový grúň ešte tiež bez hmly
.
.
Veľký Rozsutec na druhej strane doliny sa začína zhora pomaly skrývať do hmly
.
Vrchol Sokolia je už ponorený v hmle
.
Onedlho z Veľkého Rozsutca bolo vidno len jeho "koreň",
zvyšok bol v oblakoch ako známa Babylonská veža
.
Veľký Rozsutec a pod ním učupená Štefanová
.
Prístrešok v sedle Príslop nevyzerá veľmi dôveryhodne
.
A na tom prístrešku je pripevnené ceduľa s nápisom:
"Projekt rekonštrukcie turistických chodníkov v oblasti NP Malá Fatra
a v oblasti Kysuckej vrchoviny je vytvorený s finančnou podporou Európskej únie".
Prostriedky sa vyčerpali, na opravu prístreška už nezvýšilo nič, ani len dobrá vôľa
.
Pohľad zo sedla Príslop na Štefanovú, Veľký Rozsutec a sedlo Medziholie
.
Pohľad zo sedla Príslop na opačnú stranu - do doliny Veľká Bránica
.
Aj Poludňový grúň je už celý v hmle, ale zato dym z vatry stúpa rovno hore
ako v tom biblickom príbehu
.
Sokolie
.
Poriadny slovenský peň s riadnymi výhonkami
.
Sokolie stále v hmlách
.
.
To je už tesne pri vrchole
.
Ťažko hádať, či sú to skaly, či sú to stromy a je to len na pár metrov
.
Pohľad dole do doliny nevyzeral veľmi vábne, taký záhadný
.
Ľavý bok Baraniarok...
.
...a vrchol Baraniarok.
Tu som sa ocitol, ale nebolo vidno ani turistickú značku, čo by ukazovala, kade ďalej...
.
...tak som sa vrátil znova dole do sedla Príslop.
Veľký Rozsutec, sedlo Medziholie a Stoh sa stále skrývali v hustej hmle
.
Na konci debaty s mladým Čechom to už s nimi vyzeralo o čosi lepšie
.
A Poludňový grúň sa už takmer celý "odhmlil"
.
.
"Odhmlený" Poludňový grúň
.
.
Už sa len špička Veľkého Rozsutca skrýva v hmle
.
Pohľad na Boboty na druhej strane doliny
.
A tu už Veľký Rozsutec aj s viditeľným špicom
.
.
Pohľad z cesty od odbočky smerom na Štefanovú
.
Predo mnou krásne Tiesňavy...
.
...za mnou hlavný malofatranský hrebeň
.
.
Sokolie na ľavej strane Tiesňav...
.
...a Boboty z pravej strany Tiesňav
.
.
.
Krásna divoká Varínka v priestore Tiesňav
.
.
.
.
A to je známy terchovský betlehem, umiestený v priestoroch miestneho kostola.
Keď je kostol otvorený, je k nemu voľný prístup, ale nebýva to vždy
.
Pred kostolom som sa rozlúčil s JP II.
.
Tak takto som dopadol pri svojom druhom pokuse o zdolanie tých troch kopcov.
A tu je pre mňa ponaučenie pre zvyšok života:
Jano, neponáhľaj sa zbytočne, keď sa nemusíš. Niekedy to s tým ponáhľaním sa dopadne horšie...
.
