V nedeľu som sa chcel vybrať s trenčianskymi turistami hlavne preto, že sú v ich turistickom klube dvaja najstarší turisti, s ktorými som sa na svojich potulkách stretol: 90-ročná pani Marta Trebatická (http://urda.blog.sme.sk/c/386326/klobuk-dole-devatdesiatnicka.html) a 87-ročný pán Alexander Haas (http://urda.blog.sme.sk/c/388322/vybral-som-sa-do-horneho-malohontu.html). No a s tými som sa chcel stretnúť. S pani Martou som sa stretol, s pánom Alexandrom nie.
Predpoveď počasia na nedeľu v TV: Žilina a okolie: zamračené a prehánky, Trenčín a okolie: zamračené a prehánky. Väčšia časť túry lesom, neveľmi vábne, ale nakoniec z prehánok nebolo nič a aj pochod lesom sa dal vydržať.
Štart bol na stanici v Zlatovciach o 8:30, môj vlak mal mať príchod o 8:26, akurát na štart. Ale v Ilave sa pokazil, a nebolo to ani Pendolíno, len obyčajný osobák. A tak do Zlatoviec som prišiel s vyše hodinovým meškaním. Z vlaku sme vystúpili dvaja cestujúci, ten druhý šiel v Zlatovciach na chalupu. Trenčianski turisti už dávno fuč. Čo robiť, vrátiť sa domov naprázdno, alebo sa vybrať za nimi s vyše hodinovým oneskorením sám, že ich možno ešte na konci zastihnem v krčme v Dolnej Súči na pive pri čakaní na autobus? Odhodlal som sa nasledovať ich a veru som ich aj dohonil hneď za sedlom nad Juríkovcami. Sedlo je v hore, smerovník do Dolnej Súče žiaden, tak som sa vybral do Hornej Súče. V neznámom teréne nebudem chodiť mimo značkovaných chodníkov. Vyjdem von z hory a tam na otvorenom priestranstve veľká skupina turistov, podídem k nim, mnohých z nich poznávam a oni poznávajú mňa. Zvítali sme sa ako starí známi, veď nie tak dávno sme si spolu vyšli z Dolnej Lehoty na chatu pod Homôlkou, kde s pani Martou oslavovali jej krásne okrúhle životné jubileum a potom sme sa pobrali aj hor vyššie na Vápeč.
Hornú Súču som teda nechal Hornou Súčou a spustil som sa s nimi dole poľnou cestou do Dolnej Súče. Menšia skupinka sme sa ešte odpojili a vyšli sme aj na kopec Krasín (alebo Krásin - na tabuliach sú tam uvedené oba tvary názvu). Na kopci Krasín nad obcou Dolná Súča stál kedysi hrad Súča, ktorého najznámejšími majiteľmi boli lúpežní rytieri bratia Podmanickí, Ján a Rafael (v r. 1530-1549). Hrad mal krátky život: postavený bol pravdepodobne v 13. storočí, ale už v r. 1582 sa uvádza ako zrúcaný. Z Krasína a z výhliadky pod ním sú krásne výhľady na okolitú prírodu.
*
Autobusom na stanicu sa veziem sám, ostatní vystúpili v meste.
Sadnem si v staničnom bufete na pivo, tešiac sa, že pri televíznom prenose z 2. polčase futbalu Trnava - Slovan si prídem na svoje ako kedysi. Ale futbal veľmi biedny, taký dedinský, takže po pár minútach sledovania znechutený z predvádzanej "kvality" radšej rýchlo dopijem a idem do chladu na nástupište čakať meškajúci vlak.
.
