V tých časoch sa vo veľkom prechádzalo od hlásení na predtlačených formulároch k dodávaniu na strojovo čitateľných médiách s výstupnou kontrolnou zostavou. Úlohu riešila organizácia VÚSTE (Výskumný ústav strojárskej technológie a ekonomiky) Praha ako účelová organizácia FMVS.
FMVS zvolalo k úlohe do Prahy na inštruktáž zástupcov všetkých podriadených VHJ. Za našu VHJ sa inštruktáže zúčastnil jeden pracovník GR ZTS a dvaja pracovníci našej účelovej organizácie. Na inštruktáži nám všetko vysvetlili, predviedli vzorový výpočet, nasledovala krátka debata a dostali sme programy na počítač MINSK-22 v strojovom kóde na diernej páske a jednoduchú užívateľskú príručku. Všetko prebehlo jednoducho.
Keď sme potom doma sedeli nad tým a rozoberali to, ako to organizačne zabezpečiť, dohodli sme sa, že to využijeme aj pre potreby VHJ a vstupy z podnikov budú v členení podľa závodov. Projekt dokonca umožňoval vstupy aj na úrovni prevádzok.
Vypracovali sme krátke inštrukcie a zvolali na inštruktáž pracovníkov podnikov. Takmer vo všetkých podnikoch boli k dispozícii SPS (strojno-počtovnícke stanice) so strojmi zn. ARITMA na 90-stĺpcové DŠ v kóde Powers. Stroje ARITMA na tie časy patrili k svetovej špičke, hoci sa celosvetove presadzovali 80-stĺpcové DŠ v kóde Hollerith.
Časový harmonogram riešenia bol veľmi napätý. Z podnikov sme však údaje na DŠ v členení podľa závodov spolu s tabelami (výpismi DŠ z tabelátora) dostali načas. Spustili sme výpočet u nás na počítači MINSK-22, konverzia prebehla jedna radosť bez najmenšieho zádrhela. Spustili sme vlastný výpočet, agregáciu údajov a tu zrazu RUPS. Výpočet sa zadrhol z neznámej príčiny. Všetko na nohách, tipovali sme, čo by to mohlo byť. Technici rýchlo otestovali počítač, všetko v poriadu. Kontrolovali sme vstupné údaje z podnikov podľa tabiel, všetko v poriadku. Začali sme podrobnejšie študovať užívateľskú dokumentáciu z VÚSTE, a tu sme objavili zakopaného psa. Výpočet prebiehal formou tabuliek a počet tabuliek bol obmedzený. Počet podnikov a závodov našej VHJ presahoval túto obmedzujúcu podmienku, bol väčší ako povolený počet tabuliek, teda organizačných jednotiek.
K dispozícii sme mali len programy v strojovom kóde a tie opravovať bolo nemysliteľné. Hneď sme telefonovali do VÚSTE, odkiaľ sme dostali zdrvujúcu správu: programátor, ktorý to riešil, je na zahraničnej dovolenke, vráti sa niekedy o týždeň. Takže odtiaľ sme žiadnu pomoc nemohli dostať, museli sme to vyriešiť vlastnými silami. Na ministerstvo bolo treba výsledky doručiť o dva dni.
Ako najprijateľnejšie sa nám ukázalo toto riešenie: ešte raz urobiť konverziu za každý podnik samostatne a komplet ju spracovať aj s výstupmi. Štruktúra výstupných údajov bola zhodná so štruktúrou vstupných údajov na strojovo čitateľných médiách, takže agregované údaje za podniky sme mohli bez úprav použiť ako vstupy do agregácií za VHJ.
Ako to všetko nakoniec dopadlo, to som sa už nedozvedel, lebo v tomto okamihu som sa prebudil. Bol to iba SEN. Ale sen ako reflexia na včerajší deň, keď sme sa po dlhej dobe zišli mnohí bývalí spolupracovníci na poslednej rozlúčke s jedným naším dlhoročným priateľom-bývalým kolegom-programátorom. Pri tej príležitosti sme aj pospomínali a mne sa minulú noc o tom snívalo.
To riešenie, ktoré sa mi prisnilo, by bolo istotne dopadlo priaznivo. Ale takéto prípady sa v počiatkoch stávali, i keď nie často. Programy perfektne ručne odsimulované, otestované na počítači, deväťkrát prešli bez najmenšej chybičky a zrazu na desiaty raz sa objavila chyba.
