* * *
Kedysi konope a výrobky z nich sprevádzali človeka odnarodenia až po hrob. Už dieťatko bolo uložené v kolíske z konopnéhoplátna zavesenej na drevenej hrade bokom nad posteľou, keď dieťa v nocizamrnčalo, matka len potiahla za konopný špagát pripevnený zboku na kolískua hojdaním dieťa uspala. Nemusela ani vstávať z postele. Šlabikár, griflik a ďalšie veci žiaci do školy tiež nosili v kapseľke z kohopného plátna, prehodenej len tak cez plece... O obľúbenostipestovania konopí na Slovensku svedčia názvy obcí (Konopište) i miestnychčastí chotárov (konopište, konopisko, močidlo...). Konope dostávali prednosťpred ľanom z jednoduchého dôvodu: ľan narástol tak do pása, konopeprerástli aj poriadne vysokého chlapa, takže z nich bolo podstatne viacnití, priadze a tým aj plátna. Ľan sa pestoval vo vyšších polohách, konope v nižších. V mojej rodnejobci Málinec na severe Novohradu povyše dediny bola časť chotára, nazývanáKonopisko, kde sa pestovala táto poľnohospodárska plodina. Ľan sa v dedine nepestoval, iba konope. A pestovali sana rovine, na úrodnej pôde, na úbočiach by nemali nádej. Tam sa pestovala raž, ovos, zemiaky, teda nenáročnéplodiny. Konope sa siali v máji po mrazoch, ako inak, ručne z plachty tak, ako seje Rozsievačka na francúzskej známke.Ale nie zas celkom tak, lebo tá seje proti vetru, veď vietor jej vlasy povieva,ale to je umelecké vyjadrenie.
Rozsievačka - seje proti vetru
Ručné siatie žita alebo konopí
Možno aj človek z mesta, "pánsky" človek, by tak sial, ale sedliak má sedliacky rozum a preto seje po vetre. Veď proti vetru sa ani len šťať nedá. Siali sa ani nie riedko, ani nie husto, aby boli tak akurát. Po zasiatí sa už pôda s konopami neobrábala až do ich zberu. Konope boli dvojakéa aj trhali sa v dvoch termínoch. Žlté sa trhávali skôr, niekedykoncom júla, zelené o niečo neskoršie, keď dozreli na semiačko, až niekedy v septembri. Keď sa konopevytrhali, viazali sa do snopov, menších ako raž, postavili sa v poli dopanákov, aby sa presušili a po pár dňoch sa premiestnili k močidlám. Močidlo, to boltaký potôčik, v ktorom voda prakticky ani netiekla, len stála a tam,podobne ako v kostole v laviciach, mal každý vyhradený svoj úsek na máčanie. Močidlom sa volala časť chotára obce, ktorábola na druhom konci, poniže dediny, ďalej od dediny kvôli zápachu. Konope sa namočili, prikryli doskamia skalami a nechali sa takto asi dva týždne. Potom sa vybrali, boltam strašný smrad, pokládli sa po lúke, aby sa vysušili. Zaujímavé, že vôbecnedochádzalo ku krádežiam, hoci ich nik nemerkoval. Za horúceho letného počasiavyschli zachvíľu.
Keď sa vysušili, potom nastala práca s nimi doma, nadvore. Najskôr sa oddeľovalo semä, niekedy sa to mlátilo cepmi ako pri mlátení obilia. Potom sa trepali na trlici, to sa lámalo a oddeľovalo pazderie odvlákna, nasledovalo česanie na česadle (doske s množstvom klincov hrotmihore), samozrejme za pekného slnečného počasia na dvore. Takto vznikali kúdele. Dával sa pozor, aby sa nepomiešal prvý zber s druhým, lebo boli rozdielnej kvality. Z prvého zberu boli vlákna mäkké a jemné ako ľan, z druhého tvrdšie, hrubšie a pevnejšie. A od kvality vlákna záležalo, na čo sa použije. Tie najjemnejšie sa používali na tkanie plátna, tie hrubé na tkanie domácich pokrovcov, motúzov, lán a pod. Noa potom v zime nasledovali ďalšie práce: spracovanie na nite na priadkach a tkanie plátna na krosnách. Po pradení nití a ich zvíjaní na pradená nasledovalo bielenie: pradená sa namočili do vody s lúhom z popola, aby boli belšie. Ale to ešte nebol koniec spracovania. Na jar sa plátno pralo na potoku na ploskej skale piestom, znova bielilo, plákaloa sušilo porozprestierané na lúkach. To už lúky pri potoku boli posiate malými húsatkamia kačičkami. Bola to celoročná práca žien, od mája do nasledujúceho mája. Ale spracovanie plátna je už iná téma. Všetko náradie, ktoré sa používalo pri spracovaní konopí a potom aj pri pradení a tkaní bolo domácej výroby, vtedy boli ľudia šikovní, všetko si vedeli spraviť, počínajúc jednoduchou praslicou a motovidlom cez trlice až po krosná. Len kolovraty vyrábali odborníci, tie sa kupovali na jarmokoch, lebo tam už predsa len bolo treba špeciálne náradie a špeciálna zručnosť. Takto sa konope pestovali a spracovávali ešte za môjho detstva v polovici minulého storočia.
Kolovrat
Pohľad do typickej dedinskej chyže so zavesenou kolískou na povale nad posteľou v kúte
a ručne tkaným pokrovcom z konopných cverien a pestrofarebných handričiek na dlážke
A nakoniec z množstva iných aspoň štyri ľudové pesničky o konopách:
Konope, konope, zeľéne konope
ktože mi na oblokňes večer zaklope?
Aňi ňezaklope,aňi ňezavolá,
aňi sa ňespejta,či je milá doma.
Doma son, doma son, doma ma hľejdajťe,
ľenže naše dvere sťicha otvárajťe.
Sťicha sonotvárav, zbadaťi miseľi,
aj tak ma primilé spoznaťi ňesmeľi.
Ešťe sa ňevydán aňi toho roku,
ešťe si uvejženna vrkoč konopu.
Zeľéna konopabuďe mi voňaťi,
ač sa jej zľevydán, buďen banovaťi.
Banuj ďévča, banuj, máš čó banovaťi,
mala si frajéra,ňebuďeš ho maťi.
Mala si ho, mala,ako hus béleho,
aľe ťi uľeťev dopoľa šíreho.
Do poľa šíreho medzi béle husi,
dá to milej PánBoh, vráťiťi sa misí,
vrác sa milej,vrác sa, buďeš banovaťi,
na tú naší láskubuďeš spomínaťi.
* * *
Močela konope, močela, žaba jé pod sukňi skočela.
A te, žaba, žabuľénka, hybaj von,
ľebo ťa dán vyšikovať žandáron.
Močela konope, močela, žaba jé pod sukňi skočela.
Aňička, dušička, ňekašľi, abe ma pri ťebe nenašľi.
Jej ťa chyťín, pomilujen, vysťískan,
a priton si aj veselo zapískan.
Zapískan na celú ďeďinu, akú mán šikovnú ďévčinu.
Aňička, dušička, ňekašľi, abe ma pri ťebe ňenašľi,
ľebo ač ma pri ťebe najdu spaťi,
ňedaju mi k ťebe vejc choďévaťi.
Aňička, dušička, ňekašľi, abe ma pri ťebe ňenašľi.
* * *
Máča dievča konope v zelenon úbočí.
šuhaj sa jej pozerá, že má čierne oči.
Keby čierne očičká v kráme predávali,
veru by ich dievčence chlapcomkupovali.
Aj ja by ich kúpila môjmu frajerovi,
aby sa mu černeli ako havranovi.
* * *
Vyše konopiska tečie voda bystrá,
nemôžem ju zastaviť.
Frajerôčka pyšná, za druhýma išla,
nemôžem jej zabrániť.
Čo som sa k nej nachodil,
cukrového nanosil,
aj tak povedala, bodaj skazu vzala,
že som ja k nej nechodil.
Ale čo sa stalo: dievča sa prespalo,
teraz mi ju dávajú.
Ale ja ju nechcem, obrátim sa, kde chcem,
nech si ju len chovajú.
