Nie popri tom, v ktorom Ján Krstiteľ krstil ľudí, medzi nimi aj Ježiša Krista. My, Martinčani, sme aj v tomto sebestační. Máme svoj turčiansky Jordán. Teda prechádzka popri tom našom, martinskom, ktorý dostal názov od starej turčianskej osady Jordán, patriacej kedysi dávno pod sklabinské panstvo. Malý potok pár desiatok metrov od nášho sídliska, len tak za chrbtom, kam chodím občas na prechádzky. Bystrý zurčiaci potok, divoké okolie okolo neho, staré vŕby, mnohé z nich vyvrátené, nejedna tvorí mostík ponad Jordán...
Výjdem na kopček za domom a som v poli, po poľnej ceste k potoku Jordán je to len kúsok.
To boli zábery z predvčerajšieho krásneho slnečného popoludnia...
... a toto zas z dnešného pekného hmlistého rána.
Tá krása prírody je pohladkaním duše. Ani za tým netreba chodiť ďaleko, stačí len popozerať sa okolo seba. V každom ročnom období. Človek pritom zabúda na každodenné starosti, vníma len tú neopakovateľnú krásu prírody.