Predslnovratné

V poslednú jesennú sobotu som sa vybral na hory pokochať sa krásou našej prírody. V pondelok mal nastať slnovrat a s ním mala odísť, tak ako každoštvrťročne, aj moja brada. Podľa povier našich prapra...prapredkov v ten deň bohyňa Zem porodila svojho syna Slnečného boha. V pondelok teda mala začať oficiálne zima, ale tam hore, tam krásna zima bola už dávnejšie. Dole v doline a v meste síce hmly, ale hore na Martinských holiach hneď z rána nádherné slniečko a krásna zimná príroda. Mrazy, skľavené ruky, ledva človek dokáže stisnúť spúšť. Čerstvo nabité baterky fotoaparátu v tom mraze poriadne dostávajú zabrať, po pár záberoch ich musím vymieňať a zohrievať vlastným teplom, aby sa zas na chvíľu spamätali. Postupne, ako pribúdalo času, aj hore sa to začalo zaťahovať a slniečko sa začalo skrývať. V tieto dni už furt len popŕcha a hoci sa slniečko k nám vracia, zatiaľ po ňom ani chýru ani slychu. Takže aspoň na pár fotografiách mráz, sneh, slniečko a jeho lúče s výjavmi "marťanskej" prírody.