Sám osobne nemám záľubu vo varení a musím priznať, že okrem čaju, praženice, zemiakov s cibuľkou a párkov hádam nič iné ani neviem pripraviť. Aspoň som sa o to ešte doteraz nepokúšal. Možno, keby ma psota pritlačila, tak by ma to aj naučila. Stačí, keď je v rodine jeden odborník, ktorý sa v tom aj vyžíva, a tým moja manželka rozhodne je. Dvaja kohúti na jednom smetisku, to by hádam ani nebolo dobré. Takto máme každý svoj piesoček, manželka varí a pečie, a ja to konzumujem.:-) Každému hádam najlepšie chutí alebo chutilo to, čo varí alebo varila jeho mama alebo stará mama. Ja mám to šťastie, že moja manželka varí rovnako chutne, ako varila moja mama. Skrátka, obe kuchárky podľa mojej chuti. S manželkou sme už taký dobre zohratý tandem: ja mám dobrú kuchárku, ona má dobrého stravníka, ktorý vie oceniť jej kuchárske umenie. Sem-tam pôsobím aj ako odborný asistent: škrabem zemiaky, robím sneh na zákusky, sem-tam umývam riad...
Denná strava dedinského chlapa kedysi, keď išiel do roboty na pole alebo do hory alebo do kameňolomu alebo do... vyzerala asi takto: na raňajky tanier hustej krumpľovej polievky s poriadnym okruhom domáceho chleba, na obed chlieb, údená slanina alebo klobása s cibuľou, na večeru zemiaky alebo kaša s cibuľkou a pohár ešte teplého kravského alebo kozieho mlieka. Cez deň sem-tam dáky ten pohárik dobrej domácej samohonky tajne pálenej z raže a na občerstvenie voda z čistej priezračnej studničky. Robotníci v hute si desiatu alebo obed buď nosili sami alebo im nosili deti v kandličke. Či to bolo stravovanie zdravé alebo nie, o tom škoda hovoriť, jedno je však pravda, že ľudia nechodili tak po doktoroch s každou maličkosťou, ale skôr zomierali a veď aj pomreli. Ale asi to predsa len bolo zdravšie ako jedna káva alebo jedno pivo s cigaretou na raňajky dnes. Vtedy ani dievky a ženy nehľadeli tak na postavu a nesledovali svoju hmotnosť, aby nebodaj nemali 2 kg nad normu. A fitnesu mali dosť aj doma.
Niekto bude namietať, že človek od zvieraťa sa líši tým, že stoluje. Je to polovica pravdy, ale druhá polovica pravdy je v tom, že zviera vždy vie, kedy má prestať, kedy má dosť. Ani brav, o ktorom je známe, že toho zje hodne, nezje vždy všetko, čo sa mu narichtuje. Aj husi sa pri kŕmení museli "štopať", nasilu sa im tlačila kukurica do gágora. Všetko s mierou - ani prejedanie sa, ani hladovanie. A popritom hlavne pohyb, lebo hlavnou príčinou nadváhy nie je veľký príjem kalórií, ale málo spálených kalórií nedostatkom pohybu. Sám to pozorujem na sebe, keď na jar mám o také tri kilá väčšiu hmotnosť ako v jeseň a už sa cítim horšie, nezdravšie. Nie tým, že mám väčší pupok, veď môjmu veku by už hádam aj také malé pivárske bruško pristalo, ale tým, že som menej pohyblivý ako v jeseň.
A moje najobľúbenejšie jedlá? Pre mňa z polievok sú to tie najľudovejšie: kyslá hríbová so zátrepkou, kyslá fazuľová zo strukov, šošovicová, fazuľová, hustá krumpľová so zápražkou, kapustnica s hríbami... Hodne korenia a papriky v tom... Halušky so škvarkami v každej podobe: bryndzové, s kyslou kapustou... Zemiaky s cibuľkou a škvarkami... Guláš, segedínsky i maďarský... Nepohrdnem rezňom, kurčaťom, údeným pečeným... Samozrejme údená klobása, slanina, tlačenka... Hríby v každej úprave... Haruľa... Ale nevyberám si, čo dostanem, na tom si pochutnám. Možno manželka vie lepšie, čo mám rád, ako ja sám:-), lebo mi vždy navarí len to moje obľúbené.
Tak a dobrú chuť aj Vám!
