Už moja nebohá stará mama hovorievala: "Bou edon mňích, mau veľa kňích a ňič ňeveďeu s ňich". A tak je to aj so mnou. Čo stará mama hovorievala, to platí v plnej miere aj na mňa. Mám tých kníh dosť, že som si o nich musel zaviesť aj evidenciu v počítači. A pritom sci-fi literatúru som už rozdelil deťom, rozprávky podelil vnučkám... Ale tých kníh je stále veľa. V skrinkách, skriniach, na stole, pod stolom, pod fotelom, v perináči, na počítači, všade... Ale pôvodne som chcel o inom...
*
Mám knižku z r. 1802. Vo francúžštine. Zrejme ju tu zabudol nejaký Napoleonov vojak, keď tiahli Európou na Moskvu alebo sa už vracali. Ale tí pravdepodobne tiahli trochu severnejšie, cez Poľsko, obchádzali Karpaty. Je vysádzaná na ručnom papieri. Pobožnú, ako inak. Ale francúžštinu neovládam, som teda ako ten mních...
To je ona, francúzsky Funebrál z r. 1802.
Mám aj knihu písanú švabachom. Je v staročeštine, z tej stará mama a mama si vyspevovali v kostole i doma, pri každej príležitosti. Na každú príležitosť sa tam niečo našlo. Ráno či večer, vo sviatok či delací deň... Z tej už dokážem aj ja, tlačený švabach ovládam. Je z r. 1894, vydaná v Budapešti.
Má dvě části: Písně duchowní (na každou příležitost: kjednotliwým swátkům, např. W neděli 5. postní neb Smrtnou, W Zelený čtvrtek, WWeliký pátek, W neděli 27. po Sw. Trogici, Na den stětí Sw. Jana Křtitele a takdále) a Písně žalmowé a pak následují Modlitby nábožné ve všech potřebách(např. Modlitby každodenní, ranní a večerní, Kratičké motlitby a wzdychání nakaždý den v týdni, Při oddávání se k pokání a k swatému rozhřešení, Za ctný apobožný křesťanský žiwot, Modlitba mládence neb panny a tak dále).
Ďalšou knihou je Kniha kníh - Biblí svatá. Nie je z tých, ktoré vytlačil vynálezca kníhtlače zlatník a výrobca pečatí Guttenberg (zachovalo sa ich len 48 ks), ktorého jeho vynález priviedol na mizinu a zomrel v zabudnutí. Kniha, ktorá vyšla v najviac exemplároch na svete. Toto je kralická, evanjelická a k nej mám aj najcitovejší vzťah zo všetkých mojich kníh. Kúpila mi ju stará mama zo svojej prvej penzie. Dlho si penziu neužila, o pár mesiacov skonala. A zanechala mi po sebe pamiatku, knihu z r. 1951 v staročeštine.
Obsahuje Starý zákon, Nový zákon, ako prílohy mapky, ktoré sa mi v detsve veľmi páčili. Sú tam formuláre Kronika naší rodiny, kde sa vypĺňajú dôležité rodinné udalosti (svadba, narodenie detí, úmrtia...). Zaujímavosťou je, že Stredozemné more tu volajú Moře veliké čili Středozemské.. Ďalšia kniha obsahuje Novú zmluvu (Nový zákon), Žalmy a ako prílohy mapky. Je písaný už v slovenčine a je z r. 1952.
. Ďalšou knihou je Nová zmluva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista z r. 1994. Je v slovenčine, nemčine a angličtine.
To boli všetko knihy o Božej láske.. Pred časom som sa prihlásil aj na dopisovateľský kurz štúdia biblie. S dopisovateľskými kurzami som mal dosť dobrých skúseností: študuješ vtedy, kedy máš čas a chuť, môžeš si pritom aj popíjať pivo..., nuž reku, keď sa naskytla príležitosť, skúsim to. Tak som vyplnil prihlášku, zaslal a čakal. O pár dní mi došla hrubšia obálka. Na obálke ma nazvali Uránom, neviem, prečo. Keď som si však preštudoval priložené texty a otázky, zistil som, že na to som ešte nedozrel. Po zrelých úvahách som si sebakriticky sám pred sebou priznal, že na to nemám, tak som to jednoducho vzdal hneď na začiatku.. Takto vyzerala obálka s materiálmi:
. Takto vyzeral študijný materiál...
.
. ...a takto skúšobné otázky
No a tak som teda ostal v tejto oblasti aj naďalej nevzdelaným. Ale pomaličky-pomaly samostatným štúdiom si rozširujem svoje vedomosti... Inak, pri tom štúdiu biblie som zistil, že už Konfucius v kap. 5 zlomku 12 píše: "Čo nechcem, aby iní činili mne, to ani ja neučiním iným". Niečo podobné je aj v Písme... Ale veľký rozdiel medzi Konfuciom a Novým zákonom vidím aj v tomto: Konfucius (4,19): "Kým rodičia žijú, neopúšťaj ich! A ak ich predsa musíš opustiť, neodchádzaj na neznáme miesto!" Matúš (10,34-37): "Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem: nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestu so svokrou. A nepriateľom človeka budú vlastní domáci.Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden".
Aj takú podobu má Božia láska.
* Ale mám aj niečo o božskej láske. A ako Nový zákon mám vo viacerých vydaniach, tak ani tu mi nestačilo jedno vydanie:
Malé darčekové vydanie....
...a normálne vydanie.. A čo Puškinov román vo veršoch Eugen Onegin:
. Podľa mňa však najkrajšou oslavou mladosti, krásy a lásky je Marína evanjelického farára Andreja Sládkoviča-Braxatorisa:
. Úryvky z Maríny o láske, kráse a mladosti:
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: -
nemožno mi ťa neľúbiť!
*
A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hľad jará?
Či údov sila? Či strmosť krokov?
Toto sa všetko zostará!
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase,
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada,
je anjel v prachu zaviaty!
* A takto som sa od kníh dostal k mladosti a láske. Ale jesto blaženejší pocit, ako vedomie, že ste tiež milovaní objektom Vašej lásky? *
