
Primaciálny palác. Palác je popri hrade najkrajšou a najimpozantnejšou stavbou Bratislavy. Dal ho postaviť ostrihomský kardinál Jozef Battányi, uhorský primas – prvý predstaviteľ katolíckej cirkvi v krajine, ktorý sídlil v Bratislave, hlavnom a korunovačnom meste vtedajšieho Uhorska. Keď Bratislava stratila svoju korunovačnú a snemovú funkciu, politická prestíž upadla a s ňou aj spoločenský život a pre šľachtu a vysokých štátnych úradníkov prestala byť Bratislava z hľadiska spoločenského diania príťažlivá. Battányi si dal postaviť v Ostrihome nový palác s bazilikou.
.


Primaciálny palác Ostrihom od Štúrova
Chátrajúcu budovu odkúpilo mesta na reprezentačné účely a dalo ju rekonštruovať. Počas rekonštrukcie boli za tapetami objavené nádherné gobelíny-tapisérie. To vyvolalo veľký súdny spor medzi bývalým vlastníkom paláca - ostrihomskou kapitulou a mestom. Gobelíny totiž boli ohodnotené presne na sumu, za ktorú krátko pred ich objavením mesto kúpilo celý palác. Raz darmo: majetok je majetok. Kapitula sa odvolávala na zmluvu, podľa ktorej mesto kúpilo iba palác bez zariadenia. Bratislavskí advokáti však našli paragraf, podľa ktorého veci nájdené za tapetami sú súčasťou architektúry, nie zariadenia a mestská rada spor vyhrala. Mesto dalo gobelíny zreštaurovať a odborne vyčistiť.
Vlastné gobelíny. Šesť kusov gobelínov znázorňuje antický príbeh veľkej lásky mladíka Leandra ku krásnej kňažke Héro. Gobelíny boli utkané v Anglicku podľa kartónov Nemca Francisa Cleyna z r. 1628-1630, žijúceho v Anglicku. Sú výrobkom anglickej kráľovskej manufaktúry v Mortlake pri Londýne, ktorú založili v roku 1619. Sú z hodvábno-vlneného materiálu a utkala ich skupina flámskych tkáčov. Gobelíny najprv putovali do Francúzska, ako sa dostali do Bratislavy, nie je známe, len sa predpokladá, že ich kúpil kardinál Battányi. Za brokátové tapety v paláci boli pravdepodobne ukryté pred Napoleonom alebo v pohnutom roku 1848.


Krása bratislavských gobelínov
Vlastný príbeh Leandra a Héro.
Na slávnosti Venuše a Adonisa spoznal príťažlivý mládenec Leandros krásnu Afroditinu mladú kňažku Héro. Rodičia zasvätili Héro do chrámovej služby a za povinnosť mala udržiavať posvätný oheň v chráme mesta Sestu na tráckej strane Helespontu. Leandros býval na opačnej strane Helespontu. Leandros, očarený jej krásou, jej vášnivo vyznal svoje city a naliehal, aby jeho lásku opätovala. Neskúsená Héro sa spočiatku bránila odvážnej ponuke, no časom podľahla Leandrovej vášni. Porušila celoživotnú prísahu panenstva a oddala sa mu.
.


Stretnutie Leandra s Héro Cesta Leandra k Héro
Héro bývala v starej osamelej veži nad morom, ďaleko od ľudí na brehu Helespontu len so svojou starou slúžkou Janthe a svetlom lampáša udávala smer Leandrovi, ktorý za ňou každú noc plával vlnami 1300 m širokého Helespontu (dnešné Dardanely). Okrem Janthe a Leandrovej sestry Hermiony, ktorá ho s výstrahami noc čo noc vyprevádzala, o ich nočných stretnutiach nik nevedel. Strach z odhalenia dodával ich vášnivým stretnutiam za letných večerov hriešnu príchuť.
.


Príchod Leandra Sestra Hermióna
Po letných vánkoch však zaviali jesenné sychravé vetry, ktoré čoraz viac sťažovali Leandrovi beztak namáhavú plavbu za svojou láskou. Pravá láska však nepozná prekážky. Vášeň ho naďalej hnala na opačnú stranu Helespontu a aj napriek prosbám svojej sestry Hermiony sa vrhol do vĺn rozbúreného mora za blikotavým svetlom lampáša ako mušky za svetlom večernej lampy. No nebolo dopriate ich láske, silný vietor uhasil plamienok lampáša v rukách Héro a Leandros zbavený jediného záchytného bodu stratil orientáciu a po čase aj silu odolávať silným vlnám a zahynul v rozbúrenom mori Helespontu.
.


Zúfalá Héro nad Leandrom Eros smúti nad tragédiou
Ráno našla strachom zmorená Héro telo svojho milenca morom vyvrhnuté na breh Helespontu. Na znak svojho žiaľu si Héro na prsiach roztrhla rúcho a vrhla sa do vĺn mora, kde našla svoju smrť v blízkosti svojho milého Leandra.
Tak tragicky skončila veľká láska Leandra a Héro. Osud opäť uplatnil svoju moc a premohol Erosa.
* * *
Bratislavské tapisérie sú súčasťou stálej expozície európskeho umenia v Galérii mesta Bratislavy. V priestoroch Primaciálneho paláca, v jeho Zrkadlovej sieni, sa podobne ako v minulosti aj dnes prijímajú najvýznamnejšie osobnosti politického a spoločenského života.
* * *
Nechceli by ste aj Vy mať doma bratislavské gobelíny aspoň na prekrásnych československých známkach?
Literatúra:
Borodáč, L.- Šášky, L.: Héro a Leandros. Tapisérie Primaciálneho paláca v Bratislave. Bratislava 1977, Pallas
Medvecký, Ľ.: Bratislavské gobelíny. Bratislava 1971, Slavín
Časopis Filatelie, 1974, 1975, 1976