*
Prídem teda do Mútneho, časť Druhá strana, ku Goralskej kolibe a tam pracuje jediný rezbár, mladý Michal zo susednej dediny Oravské Veselé. A len čo som prišiel, o malú chvíľu sa spustil dosť prudký dážď. A zima. Takže pokračovať nemohol ani ten jediný. Bol chorý, užíval lieky, bolo to na ňom aj vidieť. Ani za pohárik domácej slivovice, ktorú v ťapke vždy pre každý prípad nosím so sebou, nechcel na zohriatie.
*
.
.
Krásna hornooravská príroda
.
"Mostík", po ktorom som sa dostal cez horský potok
.
Mohutný smrek s koreňmi na oboch stranách potôčika,
ktorý pod ním tečie ako tunelom
.
Tu som sa musel vyzuť, aby som prešiel cez potok na druhú stranu
* A takto to v sobotu okolo obeda vyzeralo na rezbárskom pracovisku:
.
Sv. Hubert
.
Goralská rodinka
.
Sv. Mária Magdaléna
.
Pokorný goral
.
Sv. Jozef-robotník
.
Sv. Cyril a sv. Metod
.
.
.
Tri detaily
.
Pretože sa pustil dážď a nechcel prestať, pre Michala prišiel na aute
zo susedného Oravského Veselého otec a ja som sa zviezol s nimi v nádeji,
že odtiaľ mi autobus pôjde skôr ako o dve hodiny.
Ale tade šiel najbližší autobus z Mútneho, tak som sa vybral peši do Námestova.
Akoby to ani nebolo tak blízko Mútne od Oravského Veselého: tam dážď a tu všetko suché.
Na kraji Oravského Veselého som v jednej záhradke videl túto sošku kováča.
*
Peši som sa dostal až do Oravskej Jasenice, kde mládenci richtovali mohutný smrek na stavanie mája.
Pamätná izba Martina Hamuljaka naprostred dediny bola zatvorená,
tak som si stopol auto do Námestova.
Aj prešiel som sa, aj videl som krásne výsledky práce šikovných ľudových rezbárov.
Vo štvrtok som ich videl pri práci ako krásne narábali rezbárskym náradím
a ako sa pod ich šikovnými rukami menili kusy kmeňov stromov na krásne sochy.
.
