My ako deti sme si za takýchto večerov pelešili za kochom hore na peci. Spomenul som to kamarátovi, ale ten mi oponoval, že na peci sa nelíhalo. Presiedčal som ho, že na peci sa aj spávalo. A pretože som takmer hluchý, bez elektrického ucha som stratený, tak neveľmi kontrolujem svoju hlasitosť a spolubesedujúci tiež musia zvýšiť hlas. No a tak sa stalo, že kunčaft od susedného stola chtiac-nechiac počul náš rozhovor a hoci tiež Lipták, dal mi za pravdu, aj u nich to bolo tak, ako som to opisoval ja, na peci sa aj spávalo. Aj manželka, Turčanka spod Veľkej Fatry, spomína, že aj u nich sa na peci spávalo.
Ale potom som sa zháčil: veď v Liptove som ja ani poriadnu pec nikde nevidel. U nás celé pece na pečenie chleba boli v izbe, v jednom kuse aj so "šparheltom". Čo som videl liptovské pece na pečenie chleba, tak tie boli časťou v izbe, časťou v pitvore, také malé, takže tam ani nebol vhodný priestor na ležanie a spanie "hore za pecou", žiadne miesto pre "pecúcha". Mne liptovské skôr pripadali ako kachle, obložené obyčajne kachličkami. U nás žiadne kachličky, žiaden presah do pitvora. Vpredu veľký "koch" - sopúch, ktorým sa dym odvádzal na "padláš", povalu. Koch nevyčnieval von spod "dachu", strechy.
No a s rôznymi typmi pecí na pečenie chleba sa môžete stretnúť v každom našom skanzene, ak už nemáte možnosť ich vidieť kdesi v stardedinskom domčeku.
O takomto čase pred Kračúnom to v dome všetko nádherne rozvoniavalo vianočnými koláčmi. Zo zákuskov to boli najmä medvedie labky, mačacie oči, medovníky..., ale hlavné boli veké kysnuté koláče, také, ako bývali aj na svedbách.
V Novohrade, ale aj niekde na východnom Slovensku, sa používa namiesto Vianoc staršie pomenovanie zimných sviatkov - Kračún - pekný starosloviensky názov, ktorý od starých Slovienov prevzali aj Maďari a trochu si ho upravili do maďarčiny.
Keď už o tých peciach, tak aj zopár ukážok záberov pecí alebo ich častí umiestených
v obývacích prietoroch domov z niektorých našich múzeí a skanzenov
.
Dva z najväčšieho slovenského skanzenu - Múzea slovenskej dediny
v Jahodníckych hájoch v Martine
.
.
.
Ďalšie až hen z Múzea vihorlatskej dediny v Humennom
.
.
To je z Múzea Jána Hálu vo Važci v Liptove
.
.
.
.
,
.
.
Takéto pece môžete vidieť v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline
.
.
.
.
.
.
.
.
A nakoniec ešte z Múzea oravskej dediny v Zuberci-Brestovej.
Na tej poslednej oraskej peci je aj postlané na spanie ako v posteli
.
Zdá sa mi, že tá naša pec bola priestrannejšia. Spací priestor bol medzi stenou pitvora a kochom, takže nehrozilo ani dieťaťu spadnutie z pece, koch ho zadržal. Miesto plachty tam bol ustlaný krásny doma tkaný pokrovec alebo ovčie kože
.
Aj táto pekná sprostonárodná pesnička kamarátovi dosvedčí, že na peciach sa kedysi aj spávalo.
Tu je jej text:
http://hudba.zoznam.sk/akordy/piesen/kde-si-bola-v-tej-noci/
a tu ju spieva Janko Blaho:
