Prídem do Humenného, plenér sa konal v amfiteátri. Nevedel som, koľkí sa akcie zúčastnia a už vôbec nie, kto to bude. A tam nájdem tropch starých známych rezbárov - dvoch z Hornej Oravy a jedného z dolného Liptova: Stanislava Ondríka z Tvrdošína, Jána Šeligu z Hruštína a Alberta Šimráka z Ružomberka-Bieleho Potoka.
Chlapci začali v pondelok a v utorok predpoludním, keď som sa na nich bol pozrieť, už dosť pokročili.
*
Slnko vychádza nad Liptovskou Marou
.
Za týmto kaštieľom je amfiteáter,
kde v príjemnom chládku pod stromami za veľkej horúčavy chlapci pracovali
.
To sú traja rezbári (sprava) Stanislav Ondrík, Ján Šeliga a Albert Šimrák
v rozhovore s pracovníčkou MsKS Tatianou Hájnikovou
.
Ondrík pri práci
.
Šeliga pri práci
.
Šimrák pi práci
.
.
.
.
.
.
Na hrubé opracovanie rezbári používajú motorovú pílu
.
Porozprával som sa s nimi, poobdivoval, koľko toho už stihli urobiť
a vybral som sa popozerať trocha aj po meste
Renesančný kaštieľ, kde je umiestené Vihorlatské múzeum
.
.
.
Park pred kaštieľom
.
Nádvorie kaštieľa
.
.
Sochy pri vstupe na nádvorí kaštieľa
*
V piatok som sa znova vybral do Humenného za priateľmi rezbármi
Takto vyzeralo zahmlené ráno cestou.
Dlho sa neukazovalo žiadne slnko
.
Chlapci od utorka dokončili po jednom diele,
teraz robili dokončovacie práce na druhom
.
.
.
.
Tu sú už hotové diela:
svätý od Stanislava Ondríka, svätá od Alberta Šimráka
a jezuliatko od Jána Šeligu
.
.
.
.
Sochy sú z čerstvo spíleného lipového dreva,
ktoré pri schnutí pracuje a nastáva pnutie,
ktoré má za následok vznik nepravidelných prasklín.
Aby sa tie praskliny neobjavili na exponovaných miestach,
vytvorením zárezov sa reguluje ich umiestenie vzadu
.
.
.
.
Detail hlavy svätice
.
Detail hlavy svätca
.
Výsledky týždennej práce
(chýbajú tu ešte anjeli s trúbkami)
.
.
A tu sú spolu tvorcovia s výsledkami ich práce
.
Z takýchto surových lipových kmeňov vznikli tie sochárske diela.
Tu je ešte malý čerstvý výhonok, ktorý ešte nestačil ani zvädnúť
. Rozlúčil som sa s priateľmi, veď začiatkom septembra sa tu znova zídu,
aby pokračovali na ďalších dielach.
V septembri sa teda znova vyberiem do Humenného.
Po rozlúčke s mládencamil som sa zas vybral popozerať sa po meste.
V mestee viacero zaujímavostí, teraz som si pozrel okrem mesta
dve z nich
.
.
.
.
Národná kultúrna pamiatka
- gotický rímsko-katolícky kostol, údajne najvýchodnejšia gotická stavba v Európe
.
A dozvedel som sa, že týždeň pred týmto plenérom rezbárov
sa v humenskom skanzene konal medzinárodný plenér
rezbárov a insitných umelcov.
Navštívil som aj Vihorlatské múzeum v prírode - skanzen,
ktorému venujem samostatný článok
.
