* * *
Obal knihy
Prvá dvojstrana - kresba Josefa Mánesa a úryvky zo Slávy dcéry od Jána Kollára a Slávy šľachetným od Karola Kuzmányho
Titulná strana výberu
O Ferdinandovi Píseckom som našiel útržkovité informácie: Čech, príslušník rakúskej armády na východnom fronte, hneď na začiatku padol do ruského zajatia, kapitán čs. légií, pobočník M. R. Štefánika, propagátor č.-s. vzájomnosti, politik, pedagóg, po prevrate riaditeľ učiteľského ústavu v Modre.Zaujímavý výber. Zaujímavý dobou a miestom vydania, výberom básnikov a básní. Vydaný v priebehu 1. svetovej vojny burcoval za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Je tam však jedna závažná chyba: Kuzmánymu okrem Slávy šľachetným pripisuje aj autorstvo hymny Nad Tatrou sa blýska. Najvyššie uznanie zostavovateľa výberu spomedzi všetkých českých a slovenských básnikov patrí mošovskému rodákovi Jánovi Kollárovi, najväčšiemu burcovateľovi Čechov a Slovákov. A to je uznanie od Čecha, hodné pozornosti. Ján Kollár, ktorý 30 rokov pôsobil ako evanjelický farár v Pešti, si to zaslúžil zrejme nielen z toho dôvodu, že aj medzi Slovákmi presadzoval za spisovný jazyk češtinu, obohatenú o slovenské výrazy, ale hlavne burcujúcou skladbou Slávy dcéra , ktorá mala široký ohlas ako v Čechách, tak aj na Slovensku. Hoci mal Kollár veľký vplyv na Štúrovcov, rozišiel sa s nimi, keď Štúrovci presadili stredoslovenské nárečie za spisovný slovenský jazyk. Slávne sú jeho "Slávme slávne slávu Slávov slávnych", alebo "...voláš-li: "Slovan", nechť se ti ozve: "Člověk" " alebo " Sám slobody kto hoden, slobodu vie vážiť si každú". Napriek tomu Ferdinand Písecký v úvode k výberu tvrdo rozlišuje medzi národom českým a národom slovenským.
Prvá strana úvodu napísaná 16. okt. 1917, keď ešte plne zúrila svetová vojna
Z úvodu zbierky uznanie vyslovené Kollárovi
Obsah výberu
Ján Kollár a evanjelický kostol v Pešti, kde pôsobil 30 rokov
Vo výbere sú títo autori: J. KOLLÁR, F. L. ČELAKOVSKÝ, K. KUZMÁNY, S. CHALUPKA, B. JABLONSKÝ, O. SLÁDKOVIČ, S. B. HROBOŇ, K. HAVLÍČEK, J. KALINČIAK, J. KRÁĽ, V. PAULÍNY-TÓTH, J. V. FRIČ, J. BOTTO, V. HÁLEK, J. NERUDA, V. ŠOLC, A. HEYDUK, S. ČECH, S. HURBAN-VAJANSKÝ, J. V. SLÁDEK, L. QUIS, E. KRÁSNOHORSKÁ, P. O. HVIEZDOSLAV, J. VRCHLICKÝ, J. SPÁČIL-ŽERANOVSKÝ, F. S. PROCHÁZKA, Ľ. PODJAVORINSKÁ, V. HOUDEK, J. S. MACHAR, A. SOVA, V. DYK, I. KRASKO, P. BEZRUČ.
Priznám sa, že o niektorých českých básnikoch neviem ani malé "ň". A to si myslím, že sa dosť dobre vyznám v staršej českej literatúre. Veď napr. ku koncu základnej školy mojimi najobľúbenejšími knihami neboli žiadne mayovky, ale Nižnánskeho Spišské tajomstvo a Jiráskovo Bratstvo. V novej sa nevyznám, ale v staršej áno. Preto sa ani vôbec nečudujem, že priemerný Čech toho tiež nevie viac o slovenskej literatúre.
