V pudilári som nosieval tak okolo 2000 korún. Poznáte to, nikdy neviete, koľko presne máte. Keď vám sem-tam zmizne stovka, ani si to nevšimnete. Ale keď ste zrazu ľahší o tisícku, to už nemôžete nezbadať. A mne sa to stalo. Zmizla mi tisícka. Zistil som to až doma. Na druhý deň v robote som sa tváril, akoby som si to nevšimol, lebo som chcel zlodeja odhaliť. Keď mi v pondelok pred obedom zmizla ďalšia stovka, výber delikventov sa znížil na troch. A tu som už začal špekulovať, ako toho pravého načapať pri čine.
Priznať sa manželke či nie? Po dlhšom uvažovaní som sa jej priznal. Nepovedala nič, len sme dali hlavy dokopy a hútali, ako zlodeja načapať. Manželka predtým pracovala ako majsterka v pekárni a cukrárni. A prišla na vynikajúci nápad: dať medzi peniaze cukrársky farbiaci prášok, aký sa používa do zákuskov a tort. Pri styku s vodou alebo potom sa rozpúšťa. No a tak som ten prášok do pudilára medzi peniaze dal. V robote som sa tváril akože nič som nezbadal, veci som si nechával tak ako predtým, kanceláriu som nezamykal. Ale som poriadne merkoval tých troch potenciálnych zlodejov a vždy, keď som sa vrátil do kancelárie, prepočítal som si peniaze. V utorok nič. V stredu nič. Ale vo štvrtok, keď som cez obedňajšiu prestávku zistil, že mi znova zmizla stovka, vedel som, že z tých troch to mohol byť len jeden, lebo ostatní dvaja mali poobedňajšiu. Kamarát, pracant, štyridsiatnik, len ten nešťastný alkohol... A ten cez prestávku bol v obchode, videl som ho z okna, ako si vykračuje po ulici. Keď sa vracal, čakal som ho pred kanceláriou, zavolal dnu a hovorím mu:
- Jozef, nechcel by si mi niečo povedať?
- Nie, a čo také? - na to on.
- Nevzal si mi peniaze z nohavíc?
- Ale prosím ťa, ako ťa to mohlo také niečo napadnúť.
- Jozef, nože mi ukáž ruky.
Keď vytrčil ruky, bolo na nich vidno červenú farbu ako krv. On si to skôr nevšimol.
- A od čoho máš také červené ruky? - spytujem sa ho.
- Ale porezal som sa dlátom, tak som si ich zamazal krvou - našiel rýchlu výhovorku.
- Jozef, pozri sa, v peňaženke na všetkých peniazoch mám červený prášok, ktorý sa vo vode rozpúšťa. A na tvojich rukách je tento prášok. Mám zavolať policajtov? Oni už zistia, že s tou tvojou krvou je to inak, ako hovoríš a že so stovkou si bol v obchode, aby si sa jej zbavil. Je na nej tento prášok a tvoje otlačky prstov. Ešte stále trváš na tom, že je to krv?
No a Jozef sa priznal a ja som takto stratil kamaráta.
