Vnučky

Máme dve vnučky, obe prváčky a obe Niky. Staršia Veronika prváčka na gymnáziu (išla z piatej ľudovej), mladšia Monika prváčka v ľudovej. Obe v predškolskom veku chodili so mnou do knižnice: spočiatku si tam len pozerali detské časopisy, potom si požičiavali aj knihy domov. Ešte nechodili do školy, ale čítať už vedeli. Pomaly si slabikovali slovo za slovom, vetu za vetou. V knižnici nielen požičiavajú, ale aj predávajú knihy. Majú tam zavedený zaujímavý systém: ľudia tam dávajú knihy, ktoré by inak skončili v zbere, a knižnica ich predáva za jednotnú cenu 10,- Sk, ktoré potom idú na doplnenie knižničného fondu. Tak si aj ja dopĺňam lacno moju knižnicu. Aj vnučky majú niekoľko aj takto kúpených kníh.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (66)

Blížili sa narodeniny dcéry, Monikinej mamky. Vnučka nemala nič pre ňu nachystané.

Obe vnučky boli u nás a spolu rozmýšľali, ako prekvapiť Monikinu mamku. Rozmýšľajú, rozmýšľajú... a po chvíli Monika hovorí manželke:

- Starká, nemáš desať korún?
- Mám, Monika, a na čo?
- Chcem maminu prekvapiť. Chcem jej kúpiť darček.

Manželka jej dala desať korún, dievčatká sa obliekli a vybrali sa preč. O polhodinku sa vrátia a Monika ukazuje knižku básní:

- Aha, starká, toto som kúpila maminke.
- A ako si vybrala takú peknú knižku?
- Vieš, povedala som tete knihovníčke, že maminke chcem kúpiť knihu k narodeninám a že má rada básničky, tak mi to vybrala teta takú peknú knižku. Čo povieš, bude sa maminke páčiť?

Pred Vianocami, len tak medzi rečou, vravím vnučkám:

- My so starkou sme veľmi pobožní. Sme pokrstení v kostole a vieme sa pomodliť aj Otčenáš.

A Veronika ma uzemní:

- Starká je pobožná, ale ty? Keď starkú nahneváme, len zalomí rukami a vzdychne si: "Pane Bože!" alebo "Ježiši Kriste!". Ale keď nahneváme teba, ty len zahrešíš: "Anciáša vášho!" alebo "Azaňádneky!".