KT Medicína Košice každoročne poriada kardiotúry na začiatku i na konci turistickej sezóny. Sú to ľahké túry na okraji Košíc. Spojené sú s meraním tlaku, pulzu, cholesterolu a tuku. Tu je pozvánka na akciu: http://www.medicinka.sk/
Najbližšiu podobnú akciu budú robiť na jar a začnú ňou, ako každoročne, 100 jarných kilometrov.
Okrajové časti Košíc nepoznám, takže to bola aj príležitosť vidieť i čosi iné ako centrum. Najvýchodnejší klub, na akcii ktorého som sa doteraz zúčastnil, bol krompašský. To bol teda ďalší impulz zúčastniť sa košickej akcie. S niekoľkými košickými turistami som sa stretol na iných akciách, napr. nedávno na Pravnáči alebo Bralovej skale, ale na tejto akcii som žiadneho z nich nestretol.
Ráno som mal obavy, že sa ta nedostanem načas: rýchlik mal hodinové meškanie. Sprievodca mi dal dobrú radu: ak nabudúce budem chcieť takto ísť, mám sa vybrať predchádzajúcim vlakom, lebo tento pražský obyčajne meškáva. K predchádzajúcemu však nemám autobus MHD z Martina do Vrútok, k tomuto vlaku idem prvým spojom:-) Už som rozmýšľal, že sa pridám k istému liptovskému klubu, ktorý to mal namierené na Brtkovicu, to už poznám: z Jána popri Stanišovskej jaskyni cez Brtkovicu do Hrádku. Potom som si na tablete nalistoval MHD Košice a zistil som, že aj pri hodinovom meškaní zo stanice do Čermeľa sa dostanem načas inými spojmi, ako som si to naplánoval doma. Tak reku, risknem to. Ak zameškám, poobzerám si niečo v Košiciach a vrátim sa domov. Ale všetko som stihol, do Čermeľa som sa dostal načas.
Ďalším problémom však bolo čosi iné s MHD v Košiciach, s čím som nerátal. Námestie pred stanicou zabrané cestnými mechanizmami, finišovali úpravy Staničného námestia, zastávky MHD nefungovali. Ale Košičania ochotní, poradili mi zastávku pod mostom pri Jakabovom paláci. Nastúpim, od vodiča si pýtam prestupový lístok pre dôchodcu (0,30), ale on má len obyčajné celé (1,-). Celý mi nedával, ale ma zviezol pár zastávok bez lístka a poradil mi, že na prestupovej je automat na predaj lístkov. Na prestupovej čaká mládenček v železničiarskej uniforme. Ide vraj do služby na Detskú železnicu. Tak vyskúšam jeho ochotu, či je ako kedysi boli pionieri. Poprosím ho, či by mi nepomohol: tvárim sa ako dedko z dediny, bezradný pred automatom na lístky, neviem, kam vhodiť peniaze, čo postláčať. Mládenček mi ochotne všetko vysvetlí. Radosť máme obaja: ja, že dnešné deti nie sú horšie ako deti našej mladosti, on, že hneď ráno urobil dobrý skutok a pomohol na pomoc odkázanému starcovi. V autobuse mi cestujúci ochotne povedali, kde mám vystúpiť. Takže hneď pár prvých ranných dojmov v Košiciach príjemných.
Pretože predsa len tá kardiotúra bola aj podľa propozícií krátka, predĺžil som si ju a kdesi v prostriedku som sa odtrhol a zamieril si to hore značeným chodníkom kdesi ku chatkám. Von z hory, aby som toho videl viac. V reštaurácii U Vlka takmer samí dôchodcovia, ale fajn partia. Na štarte síce nemerali nič, ale v cieli merali všetko. Mal som všetko v norme, len tlak bol o čosi vyšší, ako by mal byť, ale z toho si nič nerobím, na to som už zvyknutý. Merali mi ho dokonca trikrát dvomi rôznymi prístrojmi, čo sa im zdal vysoký. Pre mňa ten tlak nie je žiadne prekvapenie: že ho mám vysoký, to viem, sem-tam si ho doma aj meriam a predpísané tabletky vôbec neužívam. Lekárku som nenavštívil už pekných pár rokov, od mojej poslednej návštevy sa tam vraj vymenili už tri doktorky.
Pretože tá túra bola taká krátka, tak som sa po skončení akcie vyviezol na konečnú jednej linky MHD, na Horný Bankov a odtiaľ peši na stanicu. Nazdal som sa, že tam zhora bude nejaký výhľad, ale žiaden výhľad sa nekonal, len som sa sklamal. Ani zhora, ani cestou z Bankova do Čermeľa. Obyčajný chodník horou, kde prakticky vidíš tak akurát niekde nebo hore nad hlavou pomedzi koruny stromov. Nabudúce si preštudujem aj okrajové časti Košíc a vyberiem si niečo vhodnejšie aj s výhľadmi, nezalesnené, alebo z Košíc do niektorej susednej dediny.
A nakoniec ešte toto::
Takže na jar si to pôjdem zmerať zas.
.
