Predovšetkým: asi nik nemôže povedať s úplne čistým svedomím, že ho vôbec nezaujíma jeho karma. Aspoň spočiatku nie. Niekto dá na ňu viac, iný menej, ale každý ju svojím spôsobom sleduje. Karma. V prvý deň naskočí nejaká hodnota, v ďalších dňoch postupne klesá, lebo kto si prečíta článok týždeň po jeho uverejnení, už neklikne, čím vlatne karmu znižuje (viď konštrukciu vzorca na jej výpočet, kde má hlavný význam počet kliknutí). Poteší ma každá reakcia na môj článok, kladná samozrejme viac, ale i záporná, ak má úroveň. A najviac ma poteší, keď vidím, ako niekedy v jeden deň podozrivo približne rovnký počet nových čitateľov je na takmer všetkých článkoch okrem posledného, čo znamená, že jeden môj článok oslovil niektorých nových tak, že si prečítali takmer všetky moje predchádzajúce články aj spred niekoľkých mesiacov. Karma síce klesá, ale pocit je to veľmi príjemný.
Spočiatku, kým som sa lepšie zorientoval, začal som uverejňovať články každý deň, lebo som si ich pripravil niekoľko odrazu. Postupne prechádzam na jeden-dva články týždenne. Nie preto, že som sa už vypísal. V zálohe mám vždy okolo 10 článkov, stačí ich len aktualizovať. Nepíšem totiž články, ktoré zajtra budú neaktuálne, ani sa nemusím báť, že mi ktosi vyfúkne tému. Ale nechápem takých blogérov, ktorí si myslia, že len oni sú na svete a uverejňujú až po tri články denne, niekedy v priebehu piatich minút, čím však veľmi rýchlo z prvej strany vytlačia iných blogerov. A to niekoľko dní po sebe. To už nie je záľuba, to je mánia vidieť tam svoje meno. A ja mám aj iné záujmy, ktorým sa v lete chcem venovať.
Blogy. Blog je osobnou vizitkou majiteľa, je zrkadlom jeho duše a úrovne. Môže si tam uverejňovať, čo sám chce, ak si myslí, že tým niekoho osloví. Ale mal by si uvedomiť, že je to jeho vizitka. Spočiatku ma vedeli trošku vyviesť z miery hrubé prehrešky voči slovenčine a to nielen voči pravopisu, ale aj voči ukladaniu slov do viet. Článok je totiž ako konštrukcia stroja, kde každé slovo je súčiastka a musí byť uložené na správnom mieste a v správnej polohe (napr. páde). Pritom nie som slovenčinár, len si vážim slovenčinu. Niekedy mi pripadá, akoby niektorí autori lepšie ovládali angličtinu ako materinský jazyk. Sám používam síce aj nespisovné slová (nemyslím tým vulgárne, ale nárečové), lebo si myslím, že práve nespisovné slovo, použité na správnom mieste, dokáže dať článku ten správny "šmrnc" a spisovné mu na tom mieste nedokáže konkurovať. O úrovni článkov sa nevyjadrujem, na to nie som povolaný, ale keď mi prestalo uverejňovať vo výbere SME niektorých autorov, zmenil som si to na výber všetkých. Sú blogéri, ktorí nečítajú články, kde nie je fotografia (to som čítal v jednej diskusii od istej blogérky). To je osobná vec každého čitateľa. Ja však digitálny fotoaparát nemám, hoci mám kompletnú fotokomoru. A kvôli blogovaniu ho ani kupovať nebudem, na to nemám. Áno, také články pôsobia krajšie, sú pôsobivejšie, to uznávam aj ja. Neférové voči čitateľovi sa mi zdá, ak niekto dá len nadpis článku a perex vynechá. Tým si síce zvyšuje počet čitateľov, ale asi nie počet kliknutí, čím karmu nezvyšuje.
Rozmýšľal som či tento článok uverejniť ako normálny, alebo ako súkromný, aby nebol hodnotený karmou. Nechcem jeho hodnotenie. Rozhodol som sa teda, že ho dám ako súkromný, na "krátky" (nehodnotený) je dlhý pre uverejnenie na titulke. Viem, že takto nebude perex na titulnej stránke a prečíta si ho asi menej čitateľov, lebo na môj blog ich až tak veľa nechodí. Ale takáto je teraz možnosť, a to rešpektujem.
