Barborská cesta-01 - Zavinil to zaplavený medokýš

Dávno som v týchto miestach nebol a pri poslednej turistickej akcii so Zvolenčanmi na Kysuciach som si na to spomenul. Miesta poznám. niektoré i dôvernejšie, v arborétu majú najmä krásne ruže a kaktusy, pri stavbe liečebne TBC, teraz už spustnutej, som kedysi brigádoval (pod Borovou horou je aj jaskyňa, hneď pri štreke zo Sliača, ktorú sme ako chalani dosť často navštevovali a o existencii ktorej vie aj máloktorý Zvolenčan). Tak reku, staré známe miesta mladosti.

Ako vždy, keď cestujem cez Zvolen, tak si pred stanicou "načapujem" z tamojšieho medokýšu, ktorý mi kedysi odobrila aj lekárka (hodne Mn, Hg a Ca), hoci vo všeobecnosti mi minerálky zakázala. Tak aj teraz som si chcel na túru nabrať do dvoch fliaš. Ale znova, ako pomerne nedávno, priestory okolo medokýša zaplavené, takže z čapovania nič. Ale zas, keď som v kraji medokýšov, tak nepôjdem kupovať minerálku do obchodu, to by bola urážka Zvolena a tamojšej vďačnej prírody. A naprázdno v tých tropických horúčavách tiež ďalej nepôjdem. So Zvolenčanmi sme na Kysuciach spomínali aj medokýše, koľko tých prameňov v meste a okolí bolo. Najznámejší bol Červený medokýš. Aj pri tom som už nebol možno aj 60 rokov, nuž tak sa ta vyberiem načapovať. Je na druhej strane Hrona pod Pustým hradom, tak sa ta prejdem. Zo stanice teda idem po pamäti ako sme chodili za mladi a ako som šiel aj posledne pred siedmimi rokmi na Pustý hrad. Tú predchádzajúcu prechádzku od zvolenského zámku na Pustý hrad a späť inou trasou som popísal tu: http://urda.blog.sme.sk/c/149045/Od-zamku-na-hrad-a-k-zamku.html

Po pamäti nemajú jazdiť šoféri, lebo sa môžu dočkať poriadnych nepríjemností. Ale po pamäti som nemal ísť ani ja, lebo niečo sa od tých čias zmenilo. Prídem na Unionku, tam pri činžiakoch, v ktorých bývali kedysi aj niektorí moji spolužiaci z ľudovej a kde je teraz akoby osada, márne hľadám lávku ponad Slatinu. Lávka nikde. Spýtam sa staršieho počernejšieho obyvateľa, ako sa dostanem na druhú stranu Slatiny. Vraj: buď sa prebrodiť, alebo až po moste pod zámkom. Vracať v tom sparne taký kusisko sa mi nechcelo, tak som sa vyzul a prebrodil. No a dostal som sa k Červenému medokýšu. Ale tam som sa kvôli dvom fľašiam načakal hodne. Je to dosť ďaleko za mestom, vedie ta dobrá miestna asfaltka, tak tam chodia čapovať na autách. A keď sa ta už niekto vyberie, tak nie s dvomi fľašami, ale hneď aspoň s dvadsiatimi. Predo mnou traja s množstvom fliaš, tak som sa načakal, kým prišiel na mňa rad. Pri stanici tečú odrazu dva prúdy na obe strany, tu len jeden približne takej výdatnosti ako na niektorú stranu tam na stanici.

Vraciam sa po dlhom čase späť s dvomi plnými fľašami, idem popri turistickom smerovníku Pod Haputkou, smerovník ukazuje na Pustý hrad 40 min., tak tomu sa nedá odolať. Vyberiem sa teda na Pustý hrad pozrieť sa, či sa tam za sedem rokov niečo zmenilo. A veru, zmenilo, ani som neveril, že idem na ten istý Pustý hrad, čo predtým. A v tej horúčave na horný hrad to bolo dlhšie ako 40 min. Dolný hrad bol predtým celý v hustom lese, len chodník viedol cezeň, teraz je okolo neho veľké rúbanisko, kde je sústredený archeologický výskum hradu.

No a tak som si aj zaspomínal na časy dávne, keď sme to všetko - Červený medokýš i Pustý hrad - prelozili na "bicigli" i po vlastných.

Pretože už by som sotva stihol arborétum otvorené, tak moja návšteva Zvolena skončila bez jeho návštevy a bez vychádzky na Sliač.
Všetko to má na svedomí zatopený medokýš pred stanicou.

*

Hádam všetky miesta Barborskej cesty som už navštívil, mnohé z nich neraz.
O niektorých som už na blogu písal, o iných mám množstvo materiálu, ale nepovažoval som z rôznych dôvodov za vhodné ich uverejniť.

Toto je zastavenie č. 23 z celkového počtu 29 a je prvým, ktoré uverejňujem pod hlavičkou Barborská cesta

.