Desať rokov. Za desať rokov poriadne povyrástli moje vnučky a ja som medzitým na svojom blogu uverejnil 586 článkov a zaznamenal takmer 16 tisíc diskusných príspevkov. Prvé články boli spomienkami na detstvo v rodnom Novohrade, potom na časy v Bystrici a vo Zvolene, na štúdiá v Bratislave, až som zakotvil článkami o turistike: propagáciou krás Slovenska, turistiky a pohybu v prírode a propagáciou turistických klubov. Zavše sa túlam sám, ale zväčša sa zúčastňujem akcií klubov turistov z takmer celého Slovenska od Košíc po Myjavu alebo Makov. Ísť s miestnym klubom turistov má jednu veľkú výhodu: chodia aj po zaujímavých miestach mimo značených turistických chodníkov, rôznymi skratkami, kam by som sa ja sám nedostal, lebo by som o tom nevedel. Niektoré moje články sú preberané aj na iné turistické portály, dokonca aj na Morave.
Môj začiatok blogovania je spojený s kratším pôsobením ako diskutér na blogu k iným článkom. Na vlastné blogovanie ma vyzývali ďalší blogeri podľa mojich diskusných príspevkov. Trochu som otáľal, ale dal som sa presvedčiť. Počas tých desať rokov som prešiel tiež viacerými obdobiami. Aj ja som sa richtoval skončiť s blogovaním, istý čas som aj utlmil svoju činnosť, istý čas som uverejňoval články, kde nebolo možné klikať na karmu. Pomerne rýchlo som sa stal aj VIP-blogerom. Ale na znak nesúhlasu s niektorými opatreniami som VIP vrátil, aby mi ho po určitom čase znova udelili. Čo viem, tak sme tu dvaja dvojnásobní VIP-áci. Druhou je Blanka.
Raz som hrubo porušil kódex blogera: vymazal som diskusiu k môjmu článku, hoci diskusných príspevkov tam už bolo hodne. Istý bloger ma tam tvrdo napadol, povymieňali sme si názory. Asi po mesiaci sa mi súkromnou poštou ospravedlnil a poprosil ma, či by som nevymazal tú diskusiu, že mu je to trápne. Od adminov som si povolenie nepýtal, jednoducho som stiahol diskusiu. No a tak som porušil kódex blogera a pretože to bol starý článok, už v zabudnutí, nik si to nevšimol a ani dodatočne som to adminom neoznámil.
Vzťahy medzi blogermi boli kedysi omnoho priateľskejšie ako sú teraz. Boli občasné regionálne blogerské posedenia a boli blogerské debaty, ktorých sa zúčastňovali aj admini. Blogerské debaty boli dvojaké: pre bežných blogerov a pre VIP-blogerov. VIP-blogeri mali možnosť navrhovať aj ďalších blogerov medzi VIP-ákov a vyjadrovať sa k návrhom. Ani admini neboli kedysi anonymní. Zapájali sa do diskusií pod vlastnými menami. Dnes, ak sa obrátiš na admina s ľubovoľným návrhom alebo požiadavkou, anonymnú reakciu dostaneš o niekoľko dní. Nedávno som pripravoval článok, polovicu fotografií mi do galérie uložilo, ďalšie už nechcelo. Skúšal som na rôznych počítačoch v rôznych systémoch, nič. Napísal som prosbu na adminov, takú neurčitú odpoveď, aby som to znova skúsil, že kdesi bola chyba a že by to už malo fungovať, som dostal o dva a pol dňa. Ja som však nechcel tak dlho čakať, rozpísaný článok som medzitým zrušil, napísal nový a galéria mi medzitým už fungovala.
Za tých 10 rokov som sa stretol s mnohými blogermi. S niektorými aj osobne, s inými len tu na blogu. Medzi blogermi i diskutérmi je tykanie nepísanou samozrejmosťou. obojstranné tykanie očakávam od všetkých. Ale predsa si vykám s tromi blogermi: dvaja z nich (jeden farár a jedna kandidátka na poslankyňu v ostatných voľbách tykanie odmietli) a jedna niekdajšia a teraz znova poslankyňa mi začala vykať, keď som raz s ňou v čomsi nesúhlasil, hoci predtým sme si dlhú dobu tykali.
Za tých 10 rokov sa pomenili nielen blogeri, ale aj štruktúra článkov. Mnohí blogeri skončili s blogovaním, iní prešli na iné blogy. Kedysi blog bol viac občiansky a osobne zameraný, dnes je drvivá väčšina článkov na politickú tému. Neviem, či je nejaký rozdiel medzi krčmou, kde sa popíja pivo a borovička a kaviarňou, kde sa popíja kávička a vínko. Myslím na úroveň rečí, lebo tu mnohí neraz zaraďujú oponenta do krčmy IV. cenovej skupiny. Ja chodím pravidelne len obľúbenej krčmy na pivo, ale popíja sa tam aj borovička. Kávu som tam ešte piť nevidel, hoci kávovar na pulte stojí, ale je tam len na ozdobu. Sledujeme na veľkej obrazovke obyčajne futbal a vyhýbame sa rečiam o náboženstve a politike. Nehľadáme to, čo by nás mohlo viesť k hádkam.Ale zas hodne chodím po Slovensku a náladu na Slovensku poznám. Väčšinou sa dosť líši od toho, čo nám ukazujú naše médiá. A k tým médiám, hlavne SME. Niekedy diskusia, ak je povolená, hoci na háklivé témy je tu prísna cenzúra, je hodnotnejšia ako článok vychyteného redaktora. Od vymazávania príspevkov, zavedenia PiJana očakávali zvýšenie úrovne diskusií. Nakoniec "museli" pristúpiť na zákaz diskusií k článkom, kde by hrozilo, že... Pri niektorých témach v zásade nepovoľujú diskusie, teda nechcú počuť (prečítať si) názory čitateľov.
°
Na mnohých bývalých blogerov si stále spomínam. Niektorí z blogerov skončili s blogovaním, iní prešli na iné, ale boli i takí, ktorí už odišli už na večný odpočinok. Spomínam si na troch z nich, hoci ani s jedným z nich som sa osobne nestretol: Luboš Minárik, Magda Kotulová a Andrej Labáth.
http://lubosminarik.blog.sme.sk http://magdakotulova.blog.sme.sk/ http://labath.blog.sme.sk/
http://imrichlencz.blog.sme.sk/
Kto ste ich poznali, venujte im, prosím, tichú spomienku!
°
°
Zo všetkých mojich článkov dávam do pozornosti aspoň tento jeden:
http://urda.blog.sme.sk/c/124937/Sediny.html
°
