Trošku som to tam poobzeral spredu, zozadu, s trochou trápenia som tú dieru našiel, ale nie som si istý, či som správne pochopil jej význam. Že ju robili ľudia za nejakým účelom, o tom svedčia aj zachovalé zvyšky skalami vykladaného dosť dlhého prívodného kanála k diere. Ale žiadny potok ani len malý potôčk som tam nenašiel, takže to nemohol byť náhon na poháňanie nejakých zariadení (mlyn, píla...). Tie potrebujú trvalý prítok vody, nielen náhodný, občasný. Neviem, či správne usudzujem, ale nazdávam sa, že to mohla byť len zdrž na zachytávanie vody pri jarnom topení snehu alebo prívalovej vody po prudkých dažďoch. Nikde som nemohol nájsť o tom zmienku. Podbielska stránka je obsiahla, pekne spracovaná, ale táto zaujímavá stavba nie je tam spomenutá ani slovom.
*
Bielska skala pred Podbielom
.
Útulná malá železničná stanička
.
.
Krásne červené jabĺčka na strome čakajú na sneh.
Už ani na dedine si nevedia vážiť dary prírody a asi nečítali nič od E. M. Remarqa,
ktorého hrdinovia s takou obľubou pili calvados.
Tekuté jablká nielen pekne voňajú, ale majú aj príjemnú chuť
.
Takmer po pás v chladnej vode,
na tom krátkom úseku Oravy okolo Podbiela sa to podobnými obrázkami priam hemžilo
.
Toto je Červená skala nad Podbielom,
v ktorej je na tomto konci tá diera cez skalu, ktorú som nemohol nájsť.
Najprv som ju šiel hľadať z opačnej, zadnej strany pomedzi stromy
.
To predtým bol popoludňajší pohľad na Červenú skalu pri odchode,
toto je raňajší pohľad na ňu pri príchode do Podbiela
.
Toto tu svedčí asi o tom, že tu bol značený turistický chodník.
Hoci aj vyššie som čosi podobné videl, turistické značky nikde žiadne.
Podľa turistickej mapy by chodník mal viesť na Šubovku s možnosťou
skoršieho odbočenia do Nižnej
.
Tabuľa, na ktorej je modrá turistická značka, jediná, ktorú som tu objavil.
Oboznamuje s výskytom amonitov v tejto lokalite,
takže som si spočiatku myslel, že tá diera má niečo spoločné s hľadaním tých amonitov
.
Takýchto mostíkov je tam tiež viac, čo tiež svedčí o turistickom chodníku, hoci bez značiek
.
.
.
Hoci spočiatku svietilo slnko,
postupne začali pribúdať hmly, ako to vidno z pohľadu,
keď som sa otočil späť smerom na vrch Čížiková
.
To je pohľad dopredu, smerom na Lučivný vrch, kam hmly ešte nedočiahli
.
Po vychodenom chodníku som sa dostal na toto miesto na vrchole Červenej skaly,
odkiaľ je za pekného počasia krásny výhľad na Chočské vrchy i Západné Tatry.
Teraz hore pekne svietilo slnko, ale dole bola viditeľnosť mizivá
.
.
.
.
Ja som však nemal šťastie na pekné počasie, všade hmly,
z Podbiela sa len strechy leskli, bližšie kopce boli celé v hmle,
zo vzdialenejších vyšších pohorí trčali z hmly len neurčté končiare
.
To je pohľad dole na Oravu smerom z Podbiela...
.
...a to je pohľad dole na Oravu smerom do Podbiela.
Za krásneho počasia sa ukáže Podbiel dole akoby ležal na polostrove,
ja som ho tak nevidel, celý sa utápal v hmle
.
.
.
Keď som hore od zadnej strany nemohol nájsť hľadanú dieru,
spustil som sa dole pod Červenú skalu a začal som ju hľadať spredu
.
.
Hľadal som dieru, cez ktorú vidno ako cez okno, cez celú skalu, ako som si pamätal z vlaku.
Ale vlak bol trochu vyššie, na štreke, takže to bol iný pohľad,
z vyššieko miesta, ako pohľad bezprostredne spod skaly.
Spredu som ju tiež nenašiel, tak som sa vrátil späť hore za skalu do hory
.
.
.
Takto to vyzeralo v to sobotné ráno
.
.
.
Toto je tá diera cez skalu, ku ktorej som sa dostal spredu hore.
Až k diere tak, aby bolo vidno cez ňu na druhú stranu, sa mi nepodarilo dostať,
možno horolezci by to dokázali, ja som to nedokázal, ale aj tak...
.
Toto je vodou vymyté dno pod dierou do skaly asi tak v polovici výšky
medzi úpätím skaly a jej vrcholom v tom mieste
.
.
.
A toto sú zábery zarasteného skalami vykladaného prívodného kanála k diere
.
Pohľad cez dieru zo zadnej strany
.
.
Diera v Červenej skale
.
To je Bielska skala pri odchode z Podbiela
.
Dolina Oravy so Stohom pozadí
.
Pohľad hore oravskou dolinou z ústia doliny pri Kraľovanoch
s majestánym krásnym Veľkým Rozsutcom
.
Ak to malo ten význam, ktorý som spomenul, tak to dávam do pozornosti splnomocnencovi vlády blogerovi Michalovi Kravčíkovi.
.
Doplňujúce informácie, ktoré som získal dodatočne e-mailom od tamojšieho predsedu cykloturistického oddielu, na ktorého som sa obrátil s prosbou a ktorému aj touto cestu ďakujem:
ohľadne toho vodopádu (diery) na Červenej skale. Z výpovedí starých ľudí, ktorí to počuli od svojich rodičov, či starých rodičov vyplýva, že túto dieru naozaj vytvorili ľudia. Keď sa začala stavať železnica na konci 19. storočia, voda z potoka, ktorá tiekla spoza Červenej skaly, či už na jar, alebo pri búrkach podmývala železnicu a robila stavbárom nemalé problémy (začali ju stavať Taliani, ktorí boli v tej dobe špecialisti na takéto stavby). Preto vysekali do skaly otvor, aby voda mala kadiaľ pretekať a tak ju mohli korigovať. A v takejto podobe to ostalo až dodnes.
Asi 20 metrov od vodopádu smerom po železnici ku Nižnej sa nachádza prikutá ku skale pamätná tabuľa, kde je ryskou vyznačená hladina vody počas najväčšej povodne od začiatku 20. storočia, ešte pred vybudovaním Oravskej priehrady.
A posledná vec ohľadne samorastov, ktoré vyznačujú chodník. Tieto samorasty boli osadené iba tento rok, spolu s lavičkami (ešte nedokončenými). Dúfam, že na budúci rok, ak budeme mať dosť financií, vyznačíme komplet trasu na Červenú skalu aj s informačnými a smerovými tabuľami, chceme dokončiť lavičky cez močiare a v tých najstrmších úsekoch by sme radi vybudovali drevené schody aj so zábradlím, aby na skalu mali prístup aj tí starší občania. No a hore na skale pri prístrešku chceme ešte vybudovať nejaký malý prístrešok na drevo, vyčistiť okolie a postaviť ešte jeden samorast, kde budú smerové šípky alebo tabuľky, ktoré budú informovať o okolitých kopcoch. Takže možno o rok, keď sa opäť vyberiete na Červenú skalu, to bude vypadať úplne ináč. Verím, že omnoho lepšie.
*
Takže je to vyvolaná stavba, s ktorou sa pôvodne nepočítalo pri výstavbe Košicko-bohumínskej železnice. Zaujímavá je aj história a rýchlosť výstavby celej Košicko-bohumínskej železnice, kde okrem vlastnej stavby boli vyvolané i takéto neplánované stavy:
S prácami sa začalo koncom roku 1867 a 1. februára 1869 bol otvorený 32 km dlhý úsek z Bohumína do Tešína. Po finančných problémoch stavbu prevzala Anglo-rakúska banka a v roku 1872 bola trať dokončená v celej plánovanej dĺžke.
Otváranie jednotlivých úsekov:
1. 2. 1871: Bohumín – Český Tešín
8. 2. 1871: Český Tešín – Žilina
8. 12. 1871: Žilina – Poprad
12. 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
12. 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak
Údaje sú z Wikipédie.
Porovnajte si rýchlosť výstavby Košicko-bohumínskej železnice v 19. storočí s vtedy použitou technikou a rýchlosť výstavby diaľnice Žilina-Košice v 21. storočí s teraz pužitou technikou.
.
