Nolčovská Mogura

Písmo: A^- | A⁺

Hoci v Banskej Štiavnici bol celoštátny zimný zraz turistov, tentoraz som sa rozhodoval medzi inými dvomi akciami:

- Spišiaci robili prechod Slovenským rajom z Letanoviec do Letanoviec po trase - Letanovce - Letanovský mlyn - Prielom Hornádu Z - Podlesok - Hrdlo Hornádu - Ihrík - Letanovský mlyn - Letanovce. Pekná trasa, ale len značenými chodníkmi,

- Turčania robili Nolčovskú Moguru (na mape ju nájdete len pod názvom Magura) neznačeným chodníkom. A tá neznačená trasa, to bol magnet, ktorý ma ta najviac priťahoval.

Pridružil sa k tomu ešte jeden problém: na dopravu sa v tomto období nedá celkom spoliehať. Ak by dosť meškal vlak, autobus zo Sp. N. Vsi bude už preč. No a tak som dal prednosť Turcu pred Spišom aj kvôli istote. Do Krpelian to mám autobusom z Martina na skok a s istotou, že to stihnem.

Predpoveď počasia hlásala dopoludnia zatiahnuté, popoludní slnečno - a nakoniec to bolo práve naopak. Hoci ráno, keď sme sa poberali z Krpelian, to nevyzeralo vôbec vábne, nakoniec počas túry bolo počasie dobré a nevábnym sa stalo, až keď som sa vracal domov.

Začiatok v Krpeľanoch, neznačenou trasou hore na Moguru, ktorá je približne na polceste medzi Krpeľanmi a veľkofatranským Kľakom, krátky odskok na Vyšné Rudno, trochu pookriatia na Mogure a zostup do Nolčova. Kedysi v dávnych časoch cez Nolčovo viedla MAGNA VIA - dôležitá obchodná a poštová cesta z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Topoľčany, Prievidzu, v Turci cez Rudno, Slovenské Pravno, Žabokreky, Martin, Sučany, Nolčovo, ďalej potom Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Východnú, Levoču, Spišské Podhradie, Široké, Prešov, Košice a Michalovce do Užhorodu.
Hoci na Slovensku máme niekoľko známych regionálnych kultúrno-turistických ciest, napr. Gotická cesta (vedie Spišom a Gemerom), Barborská cesta (spája stredoslovenské banské mestá), vínne cesty (Malokarpatská, Tokajská, Turnianska, Nitrianska kráľovská vínna cesta), Magna Via je z nich najvýznamnejšia, je najdlhšia a prechádza naprieč celým Slovenskom. A Nolčovo bolo kedysi významným bodom práve tej cesty Magna Via.

Skupinka od Martina cestou z autobusu v Krpeľanoch. Ďalšia skupinka prišla vlakom od Vrútok

Skupina Krpeľancov a autobusárov od Martina, vlakári z Vrútok išli samostatne. V popredí zamrznutý krpeliansky rybník

Nevábny pohľad na Veľkú Fatru, kde je aj Nolčovská Mogura, v popredí zamrznutý krpeliansky rybník

Nad Ľubochnianskym sedlom sa tentoraz nevalia prívaly hmly z Liptova, ale nesmelo vychádza slnko

Ozdoby v jednej záhrade

Krpeliansky kostol

Hoci svitanie trhá mraky, tam nad trasou túry to furt nevyzerá vábne

Budova krpelianskej priehrady, prvej na Vážskej kaskáde

Výpusty do kanála do sučianskej priehrady a do starého koryta Váhu, je ich tu viacero. V krpelianskej priehrade je však vody málo, je zanesená, v lete na niektorých miestach trčia aj ostrovčeky dna. Kedysi bola pravidelne čistená plávajúcim korčekovým bágrom, v ostatných desaťročiach je to však už len spomienka

Kanál Vážskej kaskády od krpelianskej k sučianskej priehrade

Staré koryto Váhu pod priehradou - zatiaľ len dvaja rybári. Keď sme sa vracali bolo ich tam už natlačených hodne

V horách hmla, viditeľnosť slabšia

Opúšťame cestu medzi Krpeľanmi a Nolčovom a púšťame sa hore dolinou

Cestu si skracujeme krížom hore

Hoci sa ukazovalo aj slnko, hmly akosi neubúda

Aj tento pavúk sa vybral hore, ale nestačil nášmu tempu, tak sme ho nechali

Furt hmla

Pod Ľubochnianskym sedlom

Oddych a čakanie na opozdilcov

Cesta šmykľavá, podklad zamrznutý, pokrytý vrstvou ľadu

Druhá strana Turca - Martinské hole

Severná hradba Turca - Krivánska Malá Fatra

Malý hrebienok

Skryté končiare Krivánskej Malej Fatry

Pod vrcholom pomedzi stromy

Kedysi v jeseň to bola krása

Pomerne čerstvé čokoládové cukríky, ešte furt sa lesknú

Veľká Fatra ďale na juh

Na vrchole Magura (Nolčovská Mogura)

Krivánska Malá Fatra, dole nový úsek diaľnice

V diaľke zasnežené končiare Západných Tatier

Z ľubochnianskej doliny,, najdlhšej na Slovensku, sa valia hore kúdole hustej hmly

Cestička

Pre hmlu nevidno dole do doliny ani na Západné Tatry

Vrcholky Krivánskej Malej Fatry furt zahalené

Vyšné Rudno o 3 m nižšie ako Magura

Táto skupinka s malými išla tiež z Krpelian, ale po modrej a potom červenej značke, stretli sme sa na Vyšnom Rudne

Skupinky turistov roztratené okolo Magury

Hore od Liptova stúpala stále hustá hmla, ale na turčiansku stranu sa nedostala, na hrebeni sa rozplynula

Časť našej skupiny

Tradičná vatra sa ešte len pripravuje

Vatra sa pomaly rozhorieva

Spoločný snímok, niektorí tam však chýbajú, sú roztrúsení v menších skupinkách

Martinské hole

Krivánska Malá Fatra

Borievčie nad Nolčovom

Vŕba pri potoku Ráztoky

Nad Nolčovom - prístrešok

Potok Ráztoky, popri ňom vedie značený chodní do sedla Príslop na turčianskej vetve hrebeňa Veľkej Fatry

Potok Ráztoky v obci Nolčovo

To je záverečné posedenie v kultúrnom dome pri čaji s rumom a pive. Do odchodu autobusu ešte ďaleko, po chvíli som sa pustil po dedine

Chalúpka

Tradičná turčianska sýpka nad potokom na druhej strane ulice

Radosť posadiť sa v lete

Vynovená zvonička na vyvýšenine

Nolčovo ako jedna zo zastávok kultúrno-turistickej cesty naprieč celým Slovenskom - Magna Via - Veľká cesta

Domáci Turista s veľkým T a s mojím najväčším obdivom: večne usmiaty optimista s ochrnutou pravou stranou - a bol hore na Mogure! Posledný úsek zostupu sme išli spolu. Už som sa stretol aj s vozíčkárom na úpätí pod Veľkým Fatranským Kriváňom, ale ten sa do Snilovského sedla vyviezol lanovkou a pod Kriváň vozík tlačil a sem-tam aj ťahal sprievodca, takže... Aj pri lúčení mi podával ľavú ruku. Teraz už u mňa strácajjú všetky výhovorky typu: "Mňa bolí...", "Ja nevládzem..." a pod. A aj na meno som sa ho zabudol spýtať

A takto nevľúdne to vyzeralo vo Veľkej Fatre pri vracaní sa domov

Nakoniec toto: Stôl s cenami pre tombolu som si pri pive všimol, losované boli všetky pamätné listy, ale ja som sa vybral na obhliadku dediny. Pri prechádzke mi napadlo, že toho ochrnutého som si ani neodfotil, tak som sa vrátil späť. A práve vyhlasovali najstaršieho účastníka, ktorým som bol na počudovanie, ja. Kým som sa prechádzal dedinou, nahlásil ma kamarát Ivan z Krpelian, bývalý spolupracovník spred 30 rokov. Ten, čo písal diplomy, zle počul moje meno, takže to vyzerá, akoby som ten diplom ukradol:-)

Vďaka usporiadateľom za vydarenú akciu!

Ján Urda

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Radko Mačuha

Anna Brawne

INEKO

Marian Nanias

Katarína Pázmányová