
Taká maličká lekáreň s dvomi okienkami. V jednom na recepty, v druhom voľný predaj. A za okienkami dve dôchodkyne-lekárničky. Milé, usmievavé. Včera som si bol dať vypísať dvojmesačnú dávku liekov na vysoký tlak. Tri druhy, dva recepty, na jednom jeden liek, na druhom dva. Liek z prvého receptu mali, z druhého len jeden. Pani lekárnička v lekárni sa spytuje, či môžem počkať jeden deň, že okamžite objednajú ten tretí. Reku, dobre, počkám. Dva lieky mi teda pani lekárnička dala hneď, tretí až na ďalší deň, dnes. To by ešte nebolo až také zvláštne, hoci okamžité objednanie... Zvláštne však bolo to, že ten z druhého receptu mi včera vydala s tým, že ho zaplatím až dnes. Žiadne potvrdenie o prevzatí, nič, len dôvera, že na druhý deň... A pritom ma nepoznajú. Jednoducho - dôvera. Pritom to bol zo všetkých troch ten najdrahší. Milé lekárničky s ľudským prístupom k zákazníkovi. Málokde sa s takou dôverou dnes už možno stretnúť. Alebo: čistému je všetko čisté...
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené