Zastane autobus na zastávke na druhej strane, vyskočí šofér a beží dozadu, otvorí dvierka na zadnom čele a odtiaľ vyrazia obrovské kúdole dymu z motora. Samozrejme, už vypnutého. Telefonuje kdesi, naštartuje a tu z výfuku asi meter dlhé plamene. Pribehne pozrieť, čo to robí. Telefón stále na uchu, uteká rýcho vypnúť motor a vysadiť všetkých cestujúcich. Dymiť neprestáva, furt sa dymí. Rýchlo berie hasiaci prístroj a hasí motor. Otvorí vzadu bočné dvierka a tam tiež plamene. Chvíľu dym prestáva, aby o chvíľu bol ešte mohutnejší. Minul dva hasiace prístroje, kým sa mu podarilo ako-tak oheň uhasiť.
Autobus diaľkovej linky, vracajúci sa z Oravy domov až na maďarské hranice do mesta k Mostu Márie Terézie (oprava: k Mostu Márie Valérie). Ako sa dostali cestujúci domov, to som už nestihol vidieľ, lebo môj autobus do Ružomberka meškal len desať minút. Takmer všetci cestujúci však mali tiež telefóny na uchu.
Veru, nezávideniahodný život je život diaľkového vodiča. Nie je to len voziť sa, krútiť volantom a hádzať rýchlosti...
Keď sa v takejto situácii ocitne niekde v zahraničí, hoci do zahraničia obyčajne jazdia vo dvojiciach... Veď aj doma na diaľkových linkách kedysi jazdili vo dvojiciach...
No a fotodokumentácia:
.
.
.
.
.
.
.
.
