Rasťo

Kým som ležal v nemocnici, premlelo sa izbou s 5 posteľami množstvo trpiacich. Mladí, starší, i dôchodcovia. Vekom ma netromfol nik, dĺžkou pobytu len jeden cyklista-krosár. Zvláštne miesto medzi pacientmi zaujal Rasťo. Statný štyridsiatnik prikvitol na susednú posteľ s ľavou nohou ako sud. Len tak, ako na výlet - bez hygienických potrieb, bez náhradnej bielizne... Mal čosi s členkom. Po krátkom čase ho operovali a vyfasoval aj barly. Fajn chlap, s každým vedel nadviazať hneď kontakt. Spočiatku ho prichádzala navštíviť priateľka s malým pekným černookým chlapčiatkom. Rasťo jej často telefonoval telefónom vypožičaným od iného pacienta. Aj ja som sa s ním spriatelil, veď ležal na susednej posteli. Rozprávať sa vedel o všetkom. Medzi naše postele som postavil stoličku a na nej mal miesto môj počítač. Alebo lepšie povedané, mal vyhradené miesto, ktoré bolo takmer vždy prázdne. Keď som ho nepoužíval ja, používal ho Rasťo. A hodne, neraz aj v noci. Obyčajne na hry alebo pozeranie videí, ale nalistoval si aj stránky o členku a čo súvisí s jeho operáciou. Všestranne rozhľadený, vo všetkom doma. * Až raz sa z ničoho nič zjavili na izbe policajti. Prišli si pre Rasťa. Neboli veľmi zhovorč