* * *
Ešte koncom októbra len tak, prechádzajúc sa ponad Bystričkou popod horou, začal som zbierať šípky.Veď ich tam aj bolo, ker jeden vedľa druhého, len sa tak červeneli úrodou. Reku,niečo s nimi doma už urobíme: usušíme na čaj alebo navaríme lekvár, ktorý jetaký chutný, ale pri vychádzaní z tela tak trocha šteklí na tom druhom konci... Šípky zbierali, sušili a využívali v najrôznejších podobách naše staré matere. Od nepamäti sa šípkam pripisovalo mnoho liečivých vlastností.Veď aj obsahujú veľa látok, najmä v ich dužinatej časti: vitamín C, A, B, kyselinu nikotínovú, vitamín P a K, ďalej cukry,flavonoidy, červené farbivo, triesloviny, slizice a silice. Pôsobia na úsporné využívanie tukova bielkovín pre výstavbu organizmu a udržovanie zdravia, zabraňujúrýchlejšiemu procesu kôrnatenia ciev... A naše staré matere to využívali napriek tomu, že o tom nemali takéto vedecké poznatky a my napriek tomu, že tieto poznatky máme, ich nevyužívame, hoci sú v prírode na každom kroku a zadarmo.
Prídem teda domov, vyložím v kuchyni na stôl nazbieranú hŕbu šípok, ukážem manželke a hovorím:
- Ako ich použijeme: usušíme na čaj, alebo uvaríme lekvár?
A ona:
- Na usušenie na čaj by ich aj bolo, ale lekvár? To sa mi neoplatí s tým sa paprať, to ich je málo a veľa roboty s tým. Tak vieš čo? Najlepšie urobíme, keď z nich spravíme dobré šípkové víno.
A tak aj bolo. Už je aj vo fľaši. Stáčanie ešte ďaleko, ale dočkáme sa aj toho.
A pri šípkových kroch bývajú obyčajne aj hlohové kry - hloh je dobrý prírodný liek na vyrovnávanie tlaku krvi, srdcové ťažkosti a ďalšie neduhy. Na tie som sa vybral o pár dní po šípkach. Ale nazbieral som ich len zopár a potom som sa vybral po turistickej značke do hory, do tej, do ktorej tak rád chodím. A vrátil som sa aj s hríbami, nielen s hlohom. Prechádzka horou v každom ročnom období, výhľady z čistiniek... *
Niekde sa dalo natrafiť ešte na kvitnúcu jahodu...
...inde zas na barančeky liesky.
A tu je šípový ker obsypaný zrelými šípkami.
To je zas ker hlohu s červenými plodmi...
...a ker trnky s modrými bobuľkami, z ktorých sa tiež robí dobré trnkové víno.
Na pastve o kolík priviazaný statný cap aj so svojou typickou "vôňou" Pitralonu...
...či manželský párik koňa s kobylou.
Medzi vždyzelenými smrekmi a borovicami pekne pôsobí ostrovček opadavých červených smrekov.
Krásne sfarbený osamelý mohutný červený smrek.
Na zimu pripravený krmelec plný suchého voňavého sena.
Cudzopasné huby ako pliaga a súčasne nádherná ozdoba lesa.
Pekné novembrové hríby.
Sýtozelený mach na pohladkanie.
Starý peň a skala obrastené machom.
Smrek s popínavým lesným ťahavým brečtanom.
Vypúlené oči a nos medzi nimi.
Pod nohami pekne sfarbené šuchotajúce opadané suché lístie bukov.
Zo stromu spadnuté prázdne osie hniezdo.
Odhalené korene ako klbko hadov.
Strom stojaci viac silou vôle ako silou "svalov".
Ale predsa len najkrajšie sú pohľady na protiľahlé kopce Veľkej Fatry a Krivánskej Malej Fatry.
No a nakoniec ten demižón s očakávaným šípkovým vínom.
*
Ako sa to kedysi hovorilo? V zdravom tele zdravý duch!
