Špania Dolina má bohatú históriu, spojenú najmä s baníctvom, ale známa bola aj zručnosťou tunajších žien a výrobou čipky. Bolo tu niekoľko banských šachiet. Je tu niekoľko veľkých háld ako spmienka na zašlú slávu.
Tak tu je tá banícka obec Špania Dolina "ako na dlani".
Hneď v centre obce, na námestí, som natrafil na jednu zaujímavosť:
kultúrnu pamiatku "Boží hrob".
Keď som potom doma hľadal materiál o ňom,
natrafil som hneď na začiatku na stránku Pamiatkového úradu SR
a na ďalšiu zaujímavosť. Kto iný by mal byť dôveryhodnejší
v evidencii kultúrnych pamiatok, ako práve táto ustanovizeň?
A predsa jej neverím, viac dôverujem miestnym a tej maľovanej tabuli
ako Pamiatkovému úradu SR. Čo sa vie o Božom hrobe:
Kaplnka Božieho hrobu zo 17. storočia je zmenšenou kópiou Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Hoci na Slovensku ich v minulosti bolo viac, táto je z nich už jediná zachovalá.
Tá, ktorú predstavuje PÚ SR, je na fotografii na stránke " tutoka " alebo " tunáka ".
Môžete si to porovnať s tou naprostred obce
.
.
Toto je skutočná kaplnka Boží hrob naprostred obce.
.
Na tú haldu ta hore nad obcou som sa vybral,
aby som videl zimnú Španiu dolinu z výšky
.
Najprv som sa pustil po ľavej strane hore krytými schodmi ku kostolu.
Schodisko má zaujímavú minulosť:
Pochádza z roku 1673. Pôvodne malo 143 schodov z dubového dreva,
dnes je tých schodov až 175.
Vzniklo počas náboženských nepokojov medzi katolíkmi a evanjelikmi.
Ich počet hovorí o počte "nových" katolíckych rodín v obci v tej dobe,
pretože každá katolícka rodina venovala kostolu jeden dubový schod.
V období šírenia protestantizmu tunajší baníci ako Nemci prešli k luteránom,
len zopár rodín ostalo katolíckych. Kostol sa stal luteránskym,
ale v období silnej rekatolizácie bolo niekoľko pokusov
štátnej moci aj s nasadením vojska odobrať ho luteránom,
baníci sa však postavili na ozbrojený odpor.
Až v roku 1704 vyhnali evanjelikov z kostola definitívne
a dali ho jezuitom
.
Hore okrem kostola sídli aj Diecézne centrum mládeže.
Kostol zatvorený, chodníky okolo s vysokou hromadou snehu neprechodené.
.
Od kostola som sa vybral hore na haldu nad obcou.
Minule som touto stranou z haldy schádzal
.
Na menšej veži kostola hviezda, skrížené mlatky a kohút
.
Okolo kostola a fary kedysi, ako okolo mnohých ďalších na Slovenku,
bolo vybudované opevnenie pred tureckou hrozbou
.
Pekne udržiavané banícke domčeky
.
.
Pohľady z okraja haldy dole na obec.
Dostal som sa však len na jej okraj, k prvej lavičke,
ďalej som si to pre vysoký sneh, do ktorého som zapadal po kolená,
rozmyslel a vrátil som sa späť, ža sa vydám hore z opačnej strany
.
Snehu teda bohato
.
.
Vrátil som sa do stredu obce, ku Klopačke zo 16. storočia.
Odtiaľ som sa vybral popod portál napravo smerom na Šachtičky.
.
Po ľavej strane pri tomto válove s chutnou pitnou vodou,
je vstup do dennej cisárskej štôlne.
Podobných válovov s dobrou pitnu vodu je v obci niekoľko
.
.
Keď vojdete do štôlne, je tam vypínač,
ktorým rozsvietite svetlá v chodbách,
Pri odchode nezaudnite svetlá vypnúť.
Informačná tabuša hovorí, že patrí k najstarším
banským stavbám v okolí. Bola jednou zo vstupných do revíru.
Ráno pred šichtou sa tu baníci spločne pomodlili a fárali.
V r. 1764 Španiu Dolinu navštívili aj dvaja synovia Márie Terézie,
touto šachtou vstúpili do podzemia a vyšli z neho
po 45 minútach až na Starých Horách
.
Úzke uličky plné snehu, sem sa veru tatrovka s pluhom nezmestí
.
Pôvodný pavlačový banícky obytný dom z 18. storočia.
Typický banícky dom mal skalnú podmurovku, aby bola vyrová neronosť terénu,
vchádzalo sa doňho z pitvora, vpredu bola izba, vzadu komora.
V pitvore bola umiestená aj pec na varenie a pečenie chleba
.
Kaplnka zo 17. stor., ktorú Pamiatkový úrad SR chybne označuje
za kultúrnu pamiatku ako kaplnku "Boží hrob"
.
.
Na ulici som sa stretol s týmto vyše 80-ročným mládencom,
s ktorým sme sa na chvíľu zahovorili.
Tá chvíľa trvala však dobrú polhodinu. Nie je síce tunajší rodák,
sem sa prisťahoval pred 40 rokmi z Bratislavy,
ale za tie roky sa zžil s týmto prostredím.
Všeličo som sa od neho podozvedal, napr. že po zatvorení
tunajších baní špaňodolinskí baníci chodili až do bane na Magurku
na úpätí považskej strany Nízkych Tatier pri Železnom
.
Chátrajúce domčeky pri "turistickej výpadovke" smerom na Šachtičky
a Donovaly
.
Pohľad dole špaňodolinskou dolinou zo začiatku háld
.
Náprotivná strana obce
.
Opäť pohľad dole špaňodolinskou dolinou.
Po tomto výhľade som sa vrátil späť,
ale trošku inu cestou, cez horu, lebo schádzať dole svahom
z haldy vysokým snehom...
Neraz to býva tak, že vyjsť hore je podstatne ľahšie, ako zísť dole
.
A tou druhou trasou som sa musel brodiť takýmto vysokým snehom
.
Trasa viedla popri tejto otvorenej šachte, štôlni Mann,
razenej do nyjvyššie položeného sloja.
Nazrel som do nej, vošiel na začiatok, dotkol sa výstuže,
ale pretože som bol sám, ďalej som už nešiel,
nechal som to na ďalších návštevníkov
.
.
Snehu poriadne veľa, a musel sa vždy odhádzať aspoň po ulicu
a po suchý záchod vo dvore. Ale ani na ulice kedysi neboli zamestnanci obce,
nehovoriac už o nejakých tých mechanizmoch
.
Toto je druhá strana ulice. Podľa toho, že tu sneh z chodníka nebol odhádzaný,
dá sa usudzovať, že na tejto strane sú všetky domy len ako rekreačné.
Hneď od prvého domu hore na stráni som sa radšej vrátil,
lebo brodiť sa tým snehom...
.
Znova v centre obce.
Pod týmto prístreškom je množstvo umeleckých diel
z kameňa a dreva. Asi tu bola akcia, akých v posledných rokoch
nebýva nedostatok - plenér, tvorivé dielne pod holým nebom.
Autori takmer výlučne s titulmi ademický sochár a Mgr. art.
(to art. mne pripomína skôr slovo "artiléria" ako slovo "umenie").
Mne sa zdajú omnoho krajšie sochy ľudových rezbárov ako toto umenie
tých delostrelcov
.
Znova Klopačka, dnes reštaurácia a penzión.
Pretože som mal ešte dosť času do odchodu autobusu,
vybral som sa ďalším smerom, ďalšou ulicou
.
Cesta viedla popred budovu obecného radu
.
.
Opačná strana špaňodolinskej doliny
.
Aj tu snehu neúrekom
.
.
Útulné banícke domčeky
.
.
Ďalšia kaplnka pri ceste, na ktorú je v súčasnosti vypísaná zbierka
na celkovú opravu
.
Vstup do cintorína s múrikom.
Prešiel som sa aj cintorínom a vrátil som sa apäť
.
.
Vývesná tabuľa na miestnom obchode
.
Nápis na aute istej organizácie si každý môže vysvetliť po svojom,
a istotne sa tie názory môžu značne rozchádzať,
dokonca si odporovať. ale zásada v zásade pekná
. V Bratislave napadne 10 cm snehu, a už je to hotová kalamita.
Tu ľudia žijú každoročne s takouto bohatou snežnou nádielkou.
Život ani príroda sa tu s nimi veru nebabrú
Aby však toho snehu nebolo až toľko veľa,
niekoľko iných záberov z mojej predchádzajúcej návštevy Španej doliny
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Pohľad z haldy nad obcou hore dolinou smerom na Šachtičky
-
.
-
Pohľad z haldy nad obcou dole dolinou
.
.
.
A známy špaňodolinský banský vodovod
.
Jedinečné technické dielo:
špaňodolinský banský vodovod na pohon banských strojov
(táto tabuľa s plánom je umiestená v Hiadeľskom sedle
medzi Hiadeľom a Korytnicou pod kopcom Prašivá v Nízkych Tatrách).
Bol vybudovaný v 16. storočí a podľa Zlatej knihy baníctva z r. 1764
meral 17455 siah (35,4 km). Na banské účely slúžil až do prelomu
19. a 20. storočia, potom ešte ako zdroj pitnej vody do r. 1917.
. Veru, ťažký život tu bol kedysi, ťažký je tu aj dnes.
Pekne to vyjadril autor tohto diela Tomáš Dostál Bosambo z Prahy
(mimochodom asi jediné dielo, ktoré sa mi z tých všetkých tam páčilo)
.
"Špania Dolina je překrásné místo, které motivuje většinu umělců
k pěkným dílům.
Na mne ale nejvíc zapůsobil místní Genius moci - Duch místa.
Cítím tu za mnoho staletí nashromážděné utrpení a zoufalství,
nelidské pracovní podmínky, krev a slzy.
Úrazy, důlní závaly a požáry byly až příliš častým jevem
Proto jsem se pokusil veškeré zlo personifikovat do podoby
anděla zkázy.
Třeba ho na sebe trochu přitáhne.
Bosambo"
.
Zhora v bani kvapkala baníkom na hlavy pretekajúca voda,...
.
...dole sa brodili vodou po členky
.
V deň, keď som tam bol ostatný raz, ani na pivo alebo zohriať sa nebolo kde si sadnúť.
Penzión s reštauráciou dva dni po sebe zatvorené, potraviny zatvorené,
banícku krčmu otvárali až o 14.oo,
a to už bolo chvíľu pred odchodom autobusu.
A pritom to bol normálny "delací ďen" vprostred týždňa.
.
