Spomienky 2 – RODNÝ DOM

Narodil som sa začiatkom 2. svetovej vojny v typickej slovenskej dedine obklopenej z troch strán horami typickej chudobnej rodine v drevenici, ovakovanej hlinou, obielenej-ohlinkovanej na svetlomodro, pokrytej strechou-dachom v prednej časti šindľovou, v zadnej zo slamených snopov, s podlahou z udupanej hliny, zmiešanej s kravským lajnom, za asistencie dedinskej pôrodnej baby. Ozaj, teraz, keď sa všetky deti rodia v nemocnici, dediny a menšie mestá už nebudú mať ani svojich rodákov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

 Uličná a dvorová časť domu bola obrúbená podstením z ploských kameňov pospájaných hlinou. Nad podstením bola prečnievajúca časť strechy, pod ňou zavesené drúčiky, na ktorých boli pozavesované kukuričné šúľky v pároch. Do domu sa vchádzalo zo dvora, ktorý bol spoločný s hornými susedmi, na ňom bola šindľami pokrytá spoločná studňa s obrúbením z drevených klád do výšky asi 1 m a nad obrúbením dreveným ohradením s dvierkami, aby do nej nespadli deti alebo nezleteli sliepky. Na hrubom okovanom dubovom valci vyčnievalo z ohradenia veľké liatinové koleso s kľukou, na valci nakrútená reťaz, na nej zavesené drevené vedro. Šachta studne bola zvnútra vykladaná skalami. Bola spoločná aj pre domy na druhej strane ulice. Nad studňou trónila mohutná biela drevená jahoda-moruša s veľmi sladkými jahodami. V záhrade sme mali menšiu čiernu jahodu a ďalšie stromy. Zo dvora sa vchádzalo do pitvora, takej malej predsiene, z ktorej napravo viedli dvere do prednej izby-chyže, ktorá slúžila ako kuchyňa, obývačka i spálňa v jednom, naľavo do veľkej komory a priamo do malej komôrky. V pitvore bol postavený rebrík-lojtra, ktorý viedol na povalu-padláš. Ako vtedy bolo zvykom, komín-koch ústil na povalu, neprečnieval cez strechu (žiadne protipožiarne bezpečnostné predpisy, všetko drevené a dym s iskrami na povalu - pozostatky dávnej minulosti, keď sa daň platila podľa počtu komínov). Na povale boli zavesené drúky a na nich pozavesované klobásy, štangle slaniny, tlačenka a šunky, ktoré sa tam údili. Za domom boli chlieviky pre kozu, kŕmnika a nad nimi kurník pre sliepky a zajačinec. Ročne sme vychovali jedného kŕmnika, ktorého sme v zime zaklali. Chovali sme jednu kozu, takže som vyrástol na kozom mlieku a bravčovej masti. Koza mala každú jar kozľa, ktoré sme upiekli na Veľkú noc. Po okotení mala taká husté mlieko-kurastra, že sa z neho piekli koláče. Na začiatku záhrady bolo hnojisko so smetiskom na jednej strane, na druhej strane bolo miesto pre cárok, kde sme v zime mali uskladnené zemiaky – to sa vyhĺbila v zemi kruhová jama, nahádzali sa tam prebraté zemiaky do kužeľa, zahádzali slamou a zemou, takže vydržali až do jari. To boli zemiaky na sadenie. Pri hnojisku bol suchý záchod s veľkým srdiečkom hore na dverách.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

  Zrno sa uskladňovalo vo vreciach vo veľkej komore a takisto aj veľká bočka-sud s kyslou kapustou, ovocie, ďalej veľká hŕba zemiakov v kúte v drevenej ohrade, určených na jedenie, takže aj chudobné rodiny mali ako-tak o základné potraviny (zemiaky, múku, kapustu) postarané. Samozrejme, neplatilo to v rodinách, kde bolo veľa hladných krkov a málo poľa ani v rodinách sklárskych robotníkov. Tam sa teda mali čo obracať. Ale peniaze chýbali v každej domácnosti, okrem obchodníkov a krčmárov. Obchodníci dávali aj na "borg" a krčmári nalievali "na sekeru", ak nechceli prísť o kunčaftov. Vo všeobecnosti platila zásada, že každý sa môže prikrývať len takou duchnou, akú má. V malej komôrke bola múka, trocha cukru, soli, trochu zaváranín, zakladané uhorky, vrkoče cibule a cesnaku,  sušené hríby, sušené ovocie (jablká, slivky), fazuľa, orechy, masť, slivkový lekvár a v plátne zabalené bochníky chleba.

Skryť Vypnúť reklamu

 Chyža, ktorá slúžila na všetko a všetkým, mala veľké rozmery. Na prednej stene do ulice dva malé oblôčky, na pravej stene dva malé oblôčky do dvora. V zime sa oblôčky na dolnom okraji vypchávali handrami. V jeseni v oblôčkoch zrel vo veľkých pohároch malinový a černicový sirup, po jeho vyzretí sa jadierka použili ešte na výrobu šťavy-zaftu. Do chyže sa vchádzalo z pitvora, v pravom prednom rohu trónil obrovský dubový stôl s dubovými lavicami s operadlami pri stene a stolcami zo strany miestnosti. Ten bol ústredným miestom v izbe. Za stolom sa modlilo, spievali sa nábožné piesne, jedlo sa, na Vianoce nad ním v kúte miestnosti visel vianočný stromček. V našej rodine už vtedy platila "emancipácia", za stolom sedávali aj ženy, veď mužovia sme v rodine boli len dvaja: otec a ja, taký malý fafrnok. Ale v niektorých rodinách ženy nesedeli za stolom, ale pri peci na lavici. Stôl sa obrusom prikrýval len cez sviatky, cez "delacie" dni nie. Na stene nad stolom kyvadlové hodiny-pondusky a svätý obrázok, medzi oknami hore zrkadlo, zavesené šikmo, aby bolo vidieť celú postavu. Priamo nad stolom visela petrolejová lampa, ktorá skúpo osvetľovala celú chyžu. V ľavom prednom rohu bola posteľ rodičov, pri nej na hrade na hrubých motúzoch zavesená kolíska, v ktorej spávala malá sestra. Keď v noci sestra zamrnčala, nebolo treba vstávať z postele, stačilo zaťahať za povraz a pokývať tak kolískou. Naľavo od dverí bola obrovská pec s otvoreným ohniskom spojená so šporákom-šporheltom, ktorý slúžil na varenie i vyhrievanie izby v zime. Pec slúžila na pečenie chleba (zásoba chleba na dva týždne) a vianočných koláčov. Lapač dymu, ktorý prečnieval nad pecou vpredu, bol upletený z vŕbových prútov, omazaných hrubou vrstvou hliny. Pri peci lavica na sedenie, na nej vedro s vodou a hrnčekmi a umývadlo-lavór. Pri peci na hrade zavesený drúk na sušenie a vetranie oblekov a bielizne. Spávalo sa aj na peci, veď tam bolo v zime najteplejšie a najmä deťom sa to veľmi rátalo. Napravo pri dverách bola posteľ pre starú mamu. Ja som spával so starou mamou, chválila si, že ju hrejem ako piecka. Mávala vo zvyku zohriať si večer tehlu, zabaliť ju do handry a dať si ju pod nohy do postele. Pod posteľou bol neodmysliteľný nočník-šerbeľ. V posteliach boli miesto terajších matracov strožliaky – akési veľké vrecia ušité z hrubého konopného plátna naplnené slamou, na nich sa spávalo. V izbe bola veľká komoda-láda so zásuvkou-fijókom dole a sklopným vrchnákom hore. Do lády sa ukladali šaty, do fijóka uteráky a podobné veci. V hornej časti mala aj úzky odkladací priestor na listiny. Povala chyže bola z rovnobežných priečne položených drevených hrád, na ktorých boli priečne poukladané prekrývajúce sa dosky. Z hornej časti, padlášovej, bola pokrytá, podobne ako podlaha v izbe, hlinou premiešanou s plevou. O tom, aká veľká to bola izba, svedčí ešte čosi: okrem toho, čo som už vymenoval sa tam v zime zmestili aj krosná na tkanie konopného plátna a kobercov-pokrovcov z handier.

Skryť Vypnúť reklamu

 Dom ústil priamo do ulice, namal predzáhradku, tak ako aj väčšina domov. Z ulice sa v priebehu týždňa podľa potreby odstraňovali lajná, každú sobotu predvečerom sa celá ulica zamietla, každý pred svojím domom.

 Ono, my sme si vtedy ani neuvedomovali, že žijeme vlastne v "ekologickom obydlí", ani to, že kúrime ekologicky "obnoviteľným zdrojom energie". Bezpečnostné a hygienické predpisy? Chemický rozbor vody sa nikdy nerobil, kominár chodil dvakrát do roka: raz v priebehu roka vymetať komíny a raz koncom roka rozdávať kominárske jednolistové kalendáre, z ktorých sa usmieval šťastný kominár so svojím náradím. A pritom sme boli zdraví aj bez lekára.

Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  258x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu