Pri písaní spomienok na detstvo si polohlasne čítam, čo som už napísal: „...zem v izbe sa šlichtovala (natiarala) zmesou hliny, kravského lajna a vody“, ani si neuvedomujúc, že v izbe sú vnučky.
Zrazu sa len jedna vnučka ozve:
- Starký, a čo je to kravské lajno?
Zaskočila ma svojou otázkou, rozmýšľam, ako im to najprijateľnejšie vysvetliť. No tak im to vysvetľujem takto:
- Viete, kravičky nepoužívajú záchod. Keď kravička potrebuje kakať, a to hocikedy a hocikde, aj keď ide po ulici, tak kaká a keď to spadne na zem, tak sa rozpľasne.
Vnučka mi nedá dohovoriť:
- Aha, už viem, to sú tie také ako kakaové torty, starký? Raz som do jednej takej torty stúpila a veľmi to smrdelo aj s mojou topánkou.