*
Matúš Dula, rodák z Blatnice pri Martine, martinský pravotár, veľký slovenský národovec, účastník zakladajúceho zhromaždenia Matice slovenskej v r. 1863, predseda Slovenskej národnej strany a Slovenskej národnej rady z r. 1914 a 1918, spolupredseda povojnového Národného zhromaždenia
Budova bývalej Tatra-banky v Martine,
ktorá bola miestom zhromaždenia a vyhlásenia Deklarácie
Pamätná tabuľa na budove bývalej Tatra-banky
Turčiansky svätý Martin ako centrum života Slovákov za Rakúsko-Uhorska bol koncom októbra 1918 hostiteľom predstaviteľov slovenského národa, ktorí sa zišli sem, aby prijali prehlásenie, pripravené predsedom Slovenskej národnej strany, Matúšom Dulom. Boli tu zástupcovia Slovenskej národnej strany i Soc.-dem. strany, evanjelici i katolíci, robotníci, právnici i kňazi oboch vierovyznaní... V Deklarácii sa síce používajú názvy "slovenský národ", "česko-slovenský národ", "slovenská vetva jednotného česko-slovenského národa", nič to však nemení na tom, že sa týmto dokumentom Slováci prihlásili k spoločnému štátu bez toho, aby vedeli, že v Prahe 28. okt. bola vyhlásená republika. Na zasadnutí v Prahe sa zúčastnil jediný Slovák, Vavro Šrobár, ktorý však nemal žiadne oficiálne splnomocnenie na rokovania. Bol tam teda len ako pozorovateľ a v mene Slovákov nemohol prijímať žiadne záväzky.
Pre Slovákov je dátum 30. okt. 1918 omnoho významnejším ako dátum 28. okt. 1918. Veď až Martinskou deklaráciou sa slovenský národ oficiálne prihlásil za spolužitie s národom českým. Preto pre Slovákov by mal byť dňom, ktorý je medzníkom v ich dejinách, nie 28., ale 30. október, a tak by sa k nemu malo aj pristupovať.
*
V telegrame, ktorý poslal Matúš Dula Národnému výboru do Prahy, píše toto:
Faksimile telegramu
"Narodny vybor Praha
Slovenska narodna strana stoji na stanovisku bezpodmienecneho a bezvyhradneho samourcovacieho prava slovenskeho naroda a na tomto zaklade vindikuje pre slovensky narod ucast na utvoreni samostatneho statu - pozostavajuceho zo slovenska - ciech - moravy a sliezska - matus dula"
Časom sa tento telegram stratil. Sú na ňom použité 2 modré skautské známky, čo znamená, že v Prahe ho doručovali českí skauti, ktorí "prevádzkovali" poštu medzi hlavnou stanicou a Obecným domom a Hradčanmi, kde sídlili predstavitelia Národného výboru. Ďalšou zaujímavosťou je, že pečiatka na ňom je z 30. okt., hoci oficiálne dokumenty uvádzajú platnosť známok až od 2. nov.! Kedysi bol vystavený aj v Pamätníku oslobodenia v Prahe na Žiškove.
Tento významný štátno-polický dokument sa po dlhej dobe nezvestnosti (najpravdepodobnejšie po krádeži kvôli tým dvom skautským známkam) objavil až na Svetovej filatelistickej výstave PRAGA´68 v Prahe v exponáte čs. známok švédskeho filatelistu Göstu Hedboma. Vo filatelistickom exponáte sa vystavujú nielen známky, ale aj celistvosti, ktoré môžu mať podstatne vyššiu filatelistickú hodnotu ako samotné známky. Tam si ho všimol Dr. Severín Zrubec, významný slovenský filatelista a funkcionár. Spriatelil sa s vystavovateľom a často sa stretávali. No a ich stretnutia nikdy neobišli tento telegram.
Švédsky filatelista sa zaujímal o okolnosti vzniku tohto telegramu. Tak sa na Svetovej filatelistickej výstave PRAGA´88 reč dostala aj na Martin ako kultúrne a národné centrum Slovákov a sídlo Matice slovenskej. A pán Gösta Hedbom na dôkaz priateľstva k Slovensku sa rozhodol darovať tento vzácny dokument Matici slovenskej ako predstaviteľke Slovákov. Po skončení výstavy a návrate do vlasti o niekoľko dní prišiel na Zväz slovenských filatelistov v Bratislave doporučený list zo Švédska a v ňom aj historicky vzácny telegram Matúša Dulu ako dar slovenskému ľudu.
Telegram po dohode s vtedajším predsedom Matice slovenskej Vladimírom Mináčom zástupcovia ZSF slávnostne odovzdali zástupcom MS 26. okt. 1988 na slávnostnom zhromaždení k 70. výročiu Deklarácie slovenského národa.
Takto sa po 70 rokoch vďaka úsiliu významného slovenského filatelistu Dr. Severína Zrubca tento telegram opäť vrátil do miesta, odkiaľ bol v tých pohnutých dobách rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie odoslaný.
V tomto hrobe na martinskom Národnom cintoríne spí svoj večný spánok Matúš Dula, veľká, ale nedocenená osobnosť slovenských dejín
Prvá budova Matice slovenskej, v ktorej v dobe prevratu sídlil o. i. ustanovizní aj poštový a telegrafný úrad, z ktorého posielal telegram veľký národovec Matúš Dula
V Martine je na počesť Deklarácie pomenované námestie pred budovou bývalej Tatra-banky
Martinský klub filatelistov vydal v r. 1989 neznámkový poštový lístok s reprodukciou telegramu a používal k tomu príležitostnú pečiatku
