* * *
1. sept. 1939 prepadom Poľskazačína 2. sv. vojna v Európe, hoci Nemci už predtým obsadili Rakúsko a Čechy a Moravu, avšak bez boja. Poľsko sa stáva guberniou Veľkonemeckej ríše. 19. sept. 1939 gestapo zatklo katolíckeho kňaza MaximiliánaKolbeho (vl. menom Rajmund Kolbe) prvý raz. Pobudol tam do 8. dec. 1939.17. febr. 1941 ho gestapo zatklo druhý raz. Dostal sa do povestného tábora Osvienčim,kde musel tvrdo pracovať, hoci bol chorľavý. Raz utiekol jeden väzeňa veliteľ tábora vybral spomedzi ostatných väzňov 10 z nich. Tí mali byť navýstrahu ostatným vystavení smrti hladom. Medzi vybranými bol aj istý otecrodiny, ktorý prosil veliteľa, aby ho uchránil od toho trestu. Veliteľ tábora Hösse (otec chcel vraj mať pôvodne z neho kňaza) bol však neoblomný. Vtom vystúpil spomedzi ostatných kňazMaximilián Kolbe a ponúkol sa na výmenu za otca rodiny. Veliteľ súhlasila vybraných väzňov umiestnili do hladomorne. Po dvoch týždňoch bez jedla boli eštestále štyria z nich živí, medzi nimi aj M. Kolbe. Vedenie tábora prikázalo skoncovať s nimismrtiacimi injekciami kyseliny karbolovej. Stalo sa to 14. aug. 1941. KňazMaximilián skonal ako 47-ročný. Muž, za ktorého sa obetoval kňaz Maximilián,šťastne prežil život v koncentráku, dožil sa oslobodenia a po vojne ešte vysokého veku. Maximilián Kolbe bol za svoj čin vyhlásený za svätého.
Poľský katolícky kňaz Maximilián Kolbe
Ani na Slovensku však všetci kňazi nesúhlasili s fašistickýmrežimom. A nielen nesúhlasili, ale aktívne sa mu postavili na odpor. Dvaprípady vo vzťahu k Martinu, hrdinovia oboch skončili predčasne svoj život.Prvým bol Jozef Bučko ,ktorý pôsobil v Martine od r. 1933 do r. 1936 ako evanjelický kaplán, od sept.1940 ako farár. Postavil sa na obhajobu Židov. Vo svojich kázňach vystupoval proti vojnovému besneniu,fašistickému teroru i ľudáctvu na Slovensku, za čo bol v r. 1942 väznenýv Prešove a Ilave. Napriek tomu po prepustení pokračoval v tejto orientácii ďalej. Bol členom Okresného revolučného národného výboru v Martine. Spolupracoval s Jánom Ursínym i Viliamom Žingorom. Po vypuknutí SNP pôsobil ako nadporučík duchovnej službyv povstaleckej nemocnici. Po potlačení Povstania bol v nov. 1944zatknutý, uväznený v Banskej Bystrici, neskôr v Bratislave, odkiaľbol vo febr. 1945 odtransportovaný do Melku, potom do Mauthausenu, Amstettenua nakoniec Ebensee. Po operácii ruky dostal v tábore otravu krvi. Dožil sa síceoslobodenia tábora Američanmi, ale v noci zo 6. na 7. mája 1945 tam zomrel.
Martinský evanjelický farár Jozef Bučko...
...a pamätná tabuľa na zborovom dome Ďalším bol Ján Bakoss ,ktorý po svojej ordinácii za evanjelického kňaza pôsobil v r. 1920 v Martine akokaplán. Venoval sa aj publicistike, o. i. v r. 1927-1935 redigoval časopisEvanjelický posol spod Tatier, v r. 1938-1944 časopis Naša cirkev.Ako banskobystrický zborový farár krstil Židov, aby tak zabránil ich deportácii a smutnému osudu v Osvienčime. Zjavne nesúhlasil so situáciou, aká vznikla na Slovensku. V r. 1944 stal seniorom Zvolenského seniorátu. Po vypuknutí SNP sa stalčlenom Revolučného národného výboru v Banskej Bystrici. Po potlačeníPovstania sa skrýval v ilegalite u svojho švagra v Martine, kdebol udavačom prezradený nemeckej protipartizánskej prepadovej jednotke. Zatkli ho 5. jan. 1945. Popravený bol 31. jan. 1945 a skončilv masovom hrobe v Martine Pod Stráňami.
Martinský evanjelický kostol a...
...fara na Memorandovom námestí
Prakticky všetci traja napĺňali odkaz: "Druhé (prikázanie) je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého... (Mk 12:31)". Teda nie všetci duchovní sa slepo skláňali predfašistickým terorom. A niektorých to stálo aj to najcennejšie, čo človek má, ich vlastné životy.
