
Slovenský snem alebo Snem slovenskej krajiny. Otvorený bol 18. jan. 1939 ešte za existencie ČSR. Jeho vznik treba posudzovať v spojitosti s vtedajšou medzinárodnou a domácou politickou situáciou.
Snem bol najvyšším zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Snem vyhlásil aj samostatnosť Slovenskej republiky dňa 14. marca 1939.
Z ústavy Slovenskej republiky, vyhlásenej snemom dňa 21. júla 1939 o sneme:
...
HLAVA DRUHÁ
Snem
§ 6
Zákonodarná moc pre celé územie Slovenskej republiky prislúcha snemu.
§ 7
(1) Snem má 80 poslancov.
(2) Poslanci sa volia všeobecným, priamym, rovným a tajným hlasovaním.
§ 8
Snem je volený na 5 rokov.
§ 9
Právo voliť do snemu má každý občan, ktorý prekročil dvadsiatyprvý rok svojho života a vyhovuje ostatným podmienkam volebného programu do snemu.
§ 10
Voliteľný je štátny občan, ktorý dovŕšil tridsiaty rok svojho života a vyhovuje ostatným podmienkam volebného programu do snemu.
.
.
.
§ 13
Poslanci sú zástupcami občanov celého štátu a vykonávajú svoj mandát osobne.
§14
Poslanec po vyvolení zloží v sneme túto prísahu:
"Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!".
§ 15
(1) Poslanca, ktorý neplní svoju funkciu, alebo sa jej stane nehodným, možno pozbaviť mandátu.
(2) O strate mandátu rozhoduje štátna rada na návrh predsedu snemu.
§ 16
(1) Poslancov snemu nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v sneme alebo vo výboroch. Pre výroky povedané tam pri výkone mandátu podrobení sú disciplinárnej moci snemu.
(2) K trestnému alebo disciplinárnemu stíhaniu alebo k akémukoľvek obmedzeniu slobody člena snemu pre iné činy alebo zanedbania je potrebný súhlas snemu. Ak snem nedá k tomu súhlas, je stíhanie navždy vylúčené.
(3) Ustanovenia posledného odseku nevzťahujú sa na trestnú zodpovednaosť, ktorú má člen snemu ako zodpovedný redaktor.
(4) Ak bol poslanec prichytený a zatknutý pri trestnom čine, súd alebo iný príslušný úrad je povinný to ihneď oznámiť predsedovi snemu. Ak snem do 14 dní od zatknutia nesúhlasí s ďalším väznením, väznenie prestáva.
§ 17
Štátni a verejní zamestnanci, vyvolení za poslancov, dávajú sa po poslaneckej prísahe na dovolenú na čas trvania mandátu.
§ 18
Poslanci môžu svedčiť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v svojej poslaneckej funkcii, len so súhlasom predsedníctva snemu, a to i keď nie sú už členmi snemu.
.
.
.
Za zmienku stojí niekoľko paragrafov, ja by som chcel poukázať najmä na § 15, § 16 ods. (4) a § 17.
Môžete sa zoznámiť aj s celým textom ústavy Slovenskej republiky z r. 1939.
Snem a vláda Slovenskej republiky prijali okrem iných zákonov a nariadení aj tieto, ktoré sa týkajú Židov:
- Slovenský zákonník - tzv. Židovský kódex,
- Vládne nariadenie o vymedzení pojmu Žida,
- Nariadenie o židovských podnikoch,
- Nariadenie o právnom postavení Židov (Židovský kódex),
- Ústavný zákon o vysťahovaní Židov.
Na základe týchto zákonov desaťtisíce občanov Slovenskej republiky (alebo už boli zbavení štátneho občianstva) z dôvodu príslušnosti k uvedenej národnosti skončilo v nasledovných zariadeniach:




