Lístok z roku 1929 z českých Pardubíc do slovenského Svätého Jura pri Bratislave. Celkom obyčajný lístok, akurát že je predtlačený firemný, čiže súčasne aj propagačný, alebo ak chcete, reklamný. Odosielateľ oznamuje adresátovi, že vlakom poslal prázdny súdok a žiada adresáta, aby mu poslal v ňom dobré víno.
Dodávateľ vína zo Svätého Jura požíva veľkú dôveru objednávateľa. Zrejme si objednávateľ mohol nájsť dodávateľa aj bližšie, napr. v mělníckej vinohradníckej oblasti, a predsa objednával tak ďaleko, až na Slovensku. Nebolo to ani cenou, tá sa tam nespomína, ale to bolo tým, že už predtým musel dodávateľ získať veľkú dôveru objednávateľa. Neobjednáva konkrétnu značku, objednáva len dobré víno. Aké je to dobré víno? To by mohli povedať znalci vína, ja sa za takého nepovažujem. Pritom asi platí: Sto ľudí - sto chutí. Pre každého dobrým vínom môže byť iný druh. Dodávateľ teda dobre poznal "šmak" objednávateľa. Vybudovať si takúto dôveru, to nie je záležitosť krátkodobá. Svedčí o tom, že dodávateľ už aj predtým (a asi neraz) uspokojil odberateľa k úplnej spokojnosti. Takáto dôvera svedčí aj o tom, že dodávateľovi veľmi záležalo na svojom dobrom mene, ktoré si dlhodobo cieľavedome budoval a ako vidno, aj vybudoval.
A len tak okrajovo: obchodníci si kedysi dobré meno vytvárali aj iným spôsobom. Z môjho detstva si pamätám, že jedna stará pani obchodníčka mi takmer vždy dala cukrík, svätojánsky chlebík (už poriadne ani neviem, čo je to, len názov z mladosti, chuť a tvar si dobre pamätám) alebo sklenenú rôznofarebnú krásnu guličku. Jedno, či som bol nakupovať s mamou, alebo sám. Viete, čo to pre mňa vtedy znamenalo? A keď ma poslali samého do obchodu, mohol som ísť do iného ako do jej? Aj tak sa vytváral vzťah kupujúceho k obchodníkovi.
No a porovnajte si to s dneškom.
