Fotografovanie: Pamätám sa, ako sme sa stávali odborníkmi na fotografovanie. Môj prvý detský fotoaparát Любитель (Ľjubiteľ - Amatér), na ktorý som si našporoval korunku ku korunke, zrkadlovka, snímky rozmerov 6x6 cm. Žiaľ, už ho nevlastním. Celá partia chalanov sme sa na ňom učili základom fotografie. Neskoršie fotoaparáty na kinofilm s 36 zábermi, to už som sa z literatúry pre amatérov oboznámil s pojmami ako citlivosť filmu (DIN, ASA), zrnitosť, zaostrovanie, ohnisková vzdialenosť, clona, osvit... A vzťahy medzi nimi spolu s nastavovaním za pomoci tabuľky, neskôr expozimetra. Potom fotografovanie na diafilm, fotografovanie s bleskom, so samospúšťou. Čakanie na vyfotenie celého filmu, aby som mohol vybrať kazetu. Pri mojich cestách po Sojuze aj zakladanie filmu do kazety v obchode v takej drevenej skrini s nárukávnikmi, pretože tam sa predávali filmy zvlášť a prázdne kazety zvlášť. Rozrábanie ustaľovača a univerzálnej vývojky na vyvolanie filmu a na vyvolanie fotografií.Vyvolávanie filmov v tankoch, vyvolávanie fotografií v noci zo soboty na nedeľu spolu so synom v kúpeľni s doskou nad vaňou, na ktorej bol položený celý "sersám": kufríkový zväčšovák so štrbinovým zaostrovaním, rámik, svetlo s červenou žiarovkou alebo červeným krytom, spínacie hodiny. Osvetlenie - vývojka - opláknutie - ustaľovač - vhodenie do vane plnej vody. A v nedeľu to pokračovalo sušením a leštením: pred kúpou leštičky sušenie na okne, hotové vysušené fotografie odpadávali zo skla, po kúpe leštičky: elektrická leštička s gumeným valčekom, orezávač rovný i cik-cak... Jednoduchý, ale časovo náročný technologický postup.
Pozostatky mojej čierno-bielej fotokomory aj s premietačkou diapozitívov (kúpeľňu s vaňou netreba)
Oprava auta: Oprava alebo odvzdušnenie bŕzd, výmena brzdových doštičiek alebo čeľustí, výmena brzdových valčekov, výmena oleja, nastavenie predstihu, nastavenie svetlometov (na väčších parkoviskách na to boli ako pomôcky veľké tabule Slovenskej poisťovne), prečistenie karburátora, výmena ložiska vodného čerpadla, výmena sviečok, výmena ventilov, výmena blatníkov, oprava elektrickej inštalácie podľa schémy v modrej knižôčke od výrobcu...? To boli bežné činnosti, ktoré sme vykonávali s vtedy ešte malým synom. Sem-tam slovná rada od kamaráta, v najhoršom i manuálna pomoc kamaráta. Oprava a natieranie spodku karosérie na kolíske alebo na rampe. Ja som to robil nad kanálom za domom. Sledovanie spotreby a priemernej spotreby paliva tak, že sme si každé tankovanie zapisovali do príručného zošita, po dlhšej dobe pred dlhšou jazdou sme načapovali po zátku, ešte sme trochu pokývali, aby vyšli prípadné vzduchové bubliny z nádrže a počítali priemernú spotrebu. A chválili sa kamarátom, ako málo nám to žerie. Len kolesá sme nevyvažovali, ani nastavovanie geometrie sme nerobili, na to sme nemali zariadenie. Náhradných dielov v garáži viac ako v predajni Mototechny: brzdové hadičky, brzdové valčeky, platničky, čeľuste, zväzok káblov k sviečkam alebo aspoň najdlhší z nich, kábel od cievky k rozdeľovaču, lanko ručnej brzdy, tesnenia brzdových valčekov, indukčná cievka, ramienko a hlava rozdeľovača, sviečky, klinové remene, gumičky stieračov... A polovicu z nich sme vozili stále so sebou. No a samozrejme knihy: Oprava a údržba Š1000 MB-Š110R od Baťu alebo Cedrycha, zelený katalóg náhradných dielov...
Automobilové súťaže: Amatérske súťaže v jazde zručnosti, súťaže Ľahká noha, branno-orientačné súťaže, všetko organizované Zväzarmom (branná organizácia Zväz pre spoluprácu s armádou). Taká automobilová branno-orientačná súťaž vyzerala asi takto: na štarte ste dostali itinerár a lístok, do ktorého sa zapisovali výsledky branných prvkov a potvrdzovali prejazdy kontrolnými stanovišťami, súťažilo sa za normálnej cestnej premávky po meste a po cestách okresu, predpísaná priemerná rýchlosť okolo 60 km/hod. (a to v mnohých dedinách bola povolená max. 40), štartovalo sa v časových intervaloch, striedavo A a B (dva druhy itinerárov), takže prakticky časové intervaly boli dvojnásobné, itineráre obsahovali slepú mapu časti trete s vyznačením križovatiek, slovný popis ďalšej časti trate, popis s vyznačením vzdialeností... Nemali sme merač vzdialeností, len ten, čo bol súčaťou združeného prístroja. Ak ste niekde zle odhadli namiesto 400 m vzdialenosť najbližšej križovatky na 500 m, už ste blúdili.Súčasťou boli aj branné prvky: hod granátom na cieľ, streľba zo vzduchovky, odhad vzdialenosti, odhad času... Po trati tajné kontroly na dodržiavanie pravidiel a prejazdové kontroly. Čas limitovaný, za predčasný alebo oneskorený príchod do cieľa trestné body. Po príchode do cieľa jazda zručnosti ako súčasť pretekov. Súťaž Ľahká noha: na štarte odpojenie palivovej nádrže od karburátora (alebo čističa paliva) a napojenie na bandasku s odmeraným množstvom benzínu, jeden spolujazdec ako komisár (obyčajne poslucháč vojenskej školy), jazda po meste a cestách okresu za normálnej premávky na časový limit, po trati prejazdové kontroly a kontroly na dodržiavanie pravidiel... Pred pretekmi a po nich pracovníci dopravného inšpektorátu vysvetľovali nejasnosti vyhlášky č. 100/75 FMV o pravidlách cestnej premávky, ďalší odborníci radili, ako znižovať spotrebu. Po pretekoch družná debata...
A dnes?
Pri fotografovaní stačí vedieť stisnúť spúšť, čosi o práci s počítačom a farebná fotografia vyjde sama z tlačiarne alebo sa dostane e-mailom za pár minút hocikam na svete. Všetko suchá cesta, žiadna vývojka, ustaľovač, oplakovanie.
Auto? Stačí vedieť krútiť volantom, radiť rýchlosti a manipulovať s páčkou ukazovateľa zmeny smeru jazdy. Ešte len aj výmena oleja alebo nemrznúcej zmesi do ostrekovačov sa zverí autoservisom.
