Samotná mladosť je krásna, ale Helena bola dievčaťom dovoza i do koča nielen pre svoju mladosť. Bola krásna, šikovná a usilovná. Každý týždeň v roku mohlamať iného frajera, ale uvedomovala si svoju krásu a svoju hodnotu, s ktorou nechcela hazardovať. Ako to na dedine zavše býva,miestni mládenci jej neboli dobrí, hľadala niečo lepšie do partie.
Až raz na dedinskú zábavu si jeden miestny doviedol partiu kamarátovz mesta. To už bolo čosi iné, nie táto domáca nuda, tí to teda vedeliroztočiť. Medzi nimi bol aj Milan. Vynikal tiež krásou, i šikovnosťouv tanci. Šikovný chalan aj inak, ovládal dobré remeslo, ktoré v tých časoch fičalo.
Helena s Milanom si hneď padli do oka – v tancitvorili krásny pár. Vždy im bolo spolu dobre, nevedeli, čo je to dlhá chvíľa a nuda. Vždy sa mali o čom rozprávať, jeden druhému sa zdôverovať so svojimi tajnosťami, radosťami i bolesťami. A tak nečudo, že po krátkej známosti bola onedlho aj svadba. Veďaj musela byť, lebo voľačo bolo už na ceste...
Pol roka po svadbe sa im narodilo dievčatko, o ďalší rok chlapček. Krásna rodinka.Šťastná a krásna. Milan od zamestnávateľa dostal aj byt. Časom sa však Milan doma začal cítiť obmedzovaný a akýsi nedocenený, veďHelena delila svoju lásku už medzi tri bytosti, dcérku, synčeka a manžela Milana. A chýbali mu aj kamarátia tak sa pomaly začal medzi nich vracať. Pomládenčil si tak krátko, až teraz si to začal uvedomovať.S kamarátmi samozrejme pivo, nie jedno, nie dve – začal domov chodiťv povznesenej nálade so spevom: "Prečo si ma vyvolala z krčmy von, keď som ležal s kamarátmi pod stolom...". To bola jeho najobľúbenejšia v jeho vlastnej úprave.
Bol šikovným remeselníkom, vždy mal okremzamestnania aj dostatok záujemcov o fušky a s fuškami rukav ruke šlo aj prevracanie pohárikov. Často domov chodil len vyspávaťopicu. Márna bola snaha Heleny o jeho nápravu. Slzy, dohovárania... Ničnepomáhalo. Kým bol triezvy, na chlieb by sa dal natierať ako maslo. Sľuboval, prisahal, dušoval sa, že už viac... Nie, nebil manželku a deti. Ani taniere nerozbíjal. To nie. Aj deti mal rád. Ale najradšej mal predsa len tie krígle a poháriky. A domov chodil naozaj len nocovať ako do nocľahárne a o nič sa doma nestaral. Krížom slamy nepreložil, celá domácnosť, včítane financií, stála a padala na Helene. Deti si ho prakticky neužili. No a prejavilo sa to aj v zamestnaní: začaluprednostňovať fušky. Takže prišlo, čo sa dalo očakávať: stratil aj zamestnanie,chodil len po príležitostných prácach. A teda žiaden pravidelný príjem.
Keď to Helenu už naveľa omrzelo, keď jej pohár trpezlivosti pretiekol, keď už nič nepomáhalo, rozhodla sa k ráznemu riešeniu. Odišla od neho do opusteného rodičovského nadedinu. Rodičia medzitým zomreli, takže Helena mala vlastný dom. Na dedine jepredsa len ten život iný, pomohli susedia, brat jej opravil strechu, vynovil celýdom. Takto Helena s deťmi našla staronový domov a s ním aj pokoj. Neúplná rodina, ale lepšie ako predtým úplná.
Milan stratil v meste aj byt. Nevládal platiť nájomné,tak ho predal priekupníkovi hlboko pod cenu. Často ho stretávam, bývav našej ulici v byte starej mamy, ktorá sa oňho stará.
Taká životná troska, ten Milan. Málokedy triezvy.V najlepších rokoch, ale mladý starec. Zhrbený, tvár zošúverená ako u sedemdesiatročného, mútny pohľad... A aký to bol kedysi šikovnýmládenec. Krásny a šikovný.
P.S.: Mená sú, samozrejme, zmenené.
