*
Prvá technická škola (Banská škola na prípravu stredných odborných kádrov pre celú monarchiu - banskí a hutní dozorcovia a správcovia) na území dnešného Slovenka bola otvorená už v r. 1735 v Banskej Štiavnici ako prvá svojho druhu v monarchii. V r. 1770 bola povýšená a premenovaná na Banskú akadémiu, ktorá bola prvou vysokou školou technického smeru na svete. Existovala až do januára 1919, keď ju československá vláda zrušila, lebo jej profesorský zbor odmietol zložiť prísahu vernosti novovzniknutému štátnemu útvaru - Československej republike a bola presťahovaná do Šoprone v Maďarsku, kde pôsobí dodnes. Od r. 1919 až do r. 1938 na Slovensku nebola žiadna vysoká škola technického zamerania, hoci v Čechách existovali nielen české, ale v Prahe a Brne aj nemecké vysoké školy technické. Taký bol dopad Masarykovej idey jednotného československého národa. Veď aj na Univerzite Komenského v Bratislave sa v prvých rokoch jej vzniku prednášalo len v češtine a ešte aj po 20 rokoch od jej vzniku prednášky boli väčšinou v češtine.
Napríklad v odôvodnení k návrhu zákona k založeniu štátnej nemeckej obchodnej a národohospodárskej vysokej školy v Ústí nad Labem ako oddeleniu nemeckej vysokej školy technickej v Prahe pre senát Národného zhromaždenia v r. 1922 sa uvádza o. i. toto: "...Německé obyvatelstvo Československé republiky má pro svojí početnost akulturní význam nárok na to, aby také jeho potřebám vyhověno bylozřízením vysoké školy obchodní a národohospodářské..." (bližšie tu). Slovenský národ pre "svoju početnosť a kultúrny význam" na niečo také však nárok nemal, pretože nebol uznávaný za samostatný národ.
Snahy o založenie technickej vysokej školy na Slovensku boli počas celého obdobia trvania predmníchovskej ČSR. Napr. Poslanecká snemovňa národného zhromaždenia prerokúvala návrh Jozefa Siváka (budúceho ministra školstva a národnej osvety Slovenskej republiky) a ďalších slovenských poslancov na zriadenie Vysokej školy technickej v Košiciach vo februári 1926 (bližšie tu). Samozrejme, ostalo len pri návrhu, ktorý nebol realizovaný. Aj ďalšie pokusy slovenských predstaviteľov boli neúspešné a to aj napriek tomu, že napr. Vavro Šrobár (1921-1922), Milan Hodža (1926-1929) a Ivan Dérer (1929-1934) boli ministrami školstva Československej republiky. Všetci však presadzovali ideu jednotného československého národa, lebo len to im zabezpečovalo teplé miesta na najvyšších stupňoch v Prahe.
Takto snaha o zriadenie slovenskej vysokej školy technického zamerania bola úspešne zavŕšená až v r. 1937, keď sa už vyostroval boj za autonómiu Slovenska, prijatím zákona o zriadení Vysokej školy technickej dr. M. R. Štefánika v Košiciach. Škola mala začať svoju činnosť v šk. r. 1938-1939. V Košiciach boli vytvorené podmienky pre jej účinkovanie, bol založený senát vysokej školy, uvoľnené priestory, kde bola umiestnená a kde mala pôsobiť vo svojich začiatkoch...
V júli 1938 boli vymenovaní desiati profesori školy, v auguste bol za prvého rektora školy zvolený matematik Jur Hronec. V jeseň 1938 však po Viedenskej arbitráži Košice obsadili Maďari a škola bola evakuovaná do Prešova, kde však bola len dva týždne, a odtiaľ sa sťahovala do Martina, kde v priestoroch vtedajšieho Ústavu pre zveľaďovanie živností bol otvorený 5. decembra 1938, teda práve pred 70 rokmi, prvý školský rok so 63 poslucháčmi. Tu už mala názov Slovenská vysoká škola technická, ktorý niesla po dlhé desaťročia až do poslednej zmeny jej názvu. Po skončení prvého ročníka v Martine bola škola na základe zákona č. 188/39 Slov. zák. premiestnená do Bratislavy, ktorá sa stala jej trvalým sídlom. V súčasnosti nesie názov Slovenská technická univerzita Bratislava.
V tejto budove v Košiciach začala svoju činnosť
Vysoká škola technická v r. 1937
Košice po Viedenskej arbitráži pripadli Maďarsku
Časť emisie maďarských známok na počesť obsadenia
časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi
(na prostrednej je košický Dóm)
Prvý rektor SVŠT matematik Jur Hronec
V tejto budove Ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine otvorila Slovenská vysoká škola technická prvý školský rok 5. dec. 1938
Pamätná tabuľa na budove, pripomínajúca túto udalosť:
"V tejto budove bolo dočasné sídlo Slovenskej vysokej školy technickej, kde sa dňa 5. 12. 1938 otvoril prvý školský rok 1938-39. Škola tu pôsobila do vydania zákona č. 188/39 Sl. z. zo dňa 25. 7. 1939, ktorý jej určil sídlo v Bratislave"
Veľká zasadačka nad vchodom budovy, vtedy prednášková sála
Vestibul budovy na poschodí
Malá zasadačka, v ktorej prebiehali prednášky a v ktorej sme v šk. r. 1959-60 mávali prednášky aj my, poslucháči prvého ročníka denného štúdia na Strojníckej fakulte SVŠT, keď sme boli od októbra 1959 do mája 1960 na výrobnej praxi v Turčianskych strojárňach a kde som dostal do indexu aj prvé zápisy zápočtov a skúšok
(Mimochodom, v tejto miestnosti som o niekoľko rokov mal aj pracovisko ako programátor. Volali sme ju "autobus")
Budova na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sídlili predtým učňovské školy, bola prvou budovou v meste, kde sa usídlila SVŠT po premiestnení z Martina v r. 1939
(Mimochodom, v tejto budove ako sídle Elektrotechnickej fakulty, Strojníckej fakulty a rektorátu SVŠT som absolvoval v máji 1959 prijímacie pohovory na SjF a v septembri aj zápis do jej prvého ročníka a až do otvorenia novej budovy v treťom ročníku sme tu a v budove na Mýtnej ulici mávali aj prednášky a cvičenia)
Ďalšia z prvých budov školy v Bratislave na Mýtnej ulici,
kde sme mávali prednášky v ďalších ročníkoch
Dnešná budova Strojníckej fakulty,
kde som v decembri 1964 po 11 semestroch bol promovaný
Od svojho vzniku prešla škola viacerými reorganizáciami.
Prvý školský rok v Martine začínala na základe zákona č. 170/37 Zb. zák. a nar. Československej republiky s týmito tromi oddeleniami : - Oddelenie inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného,- Oddelenie inžinierskeho staviteľstva vodného a kultúrneho a
- Oddeleniezememeračského inžinierstva, teda samé stavebné odbory bez strojariny, elektrotechniky a chémie.
V druhom školskom roku už mala na základe zákona č. 188/39 Slov zák. Slovenskej republiky týchto šesť odborov :
- Odbor inžinierskeho staviteľstva,
- Odbor špeciálnych náuk,
- Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva,
- Odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva,
- Odbor chemickotechnologického inžinierstva ,
- Odbor obchodného inžinierstva,
teda značne bola značne rozšírená.
V súčasnosti má Slovenská technická univerzita týchto sedem fakúlt :
- Stavebná fakulta (SvF)
- Strojnícka fakulta (SjF)
- Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI) - Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FChPT)
- Fakulta architektúry (FA) - Materiálovotechnologická fakulta (MTF)
- Fakulta informatiky a informačných technológií (FIIT) Všetky fakulty majú sídlo v Bratislave, jedine MTF má sídlo v Trnave.
