* * *
Za prvej republiky to bolo veľmi biedne s obsadením miest v štátnej službe Slovákmi. Málinec, veľká dedina, s osadami najväčšia obec v okrese Lučenec. Na prstoch jednej ruky sa dalo spočítať, koľko tam bolo stredo- a vysokoškolsky vzdelaných rodákov. Veď sedliaci alebo nádenníci to nepotrebovali, oni mali svoj rozum, a bez toho, aby poznali agrotechnické termíny z kníh, vedeli zo skúseností, kedy siať oziminy, jariny, konope, sadiť "kromple", "pasuľu", kukuricu, i kedy úrodu zberať. Vedeli, ako sa o voly postarať, kravičku podojiť, či robotu okolo domu porobiť. Aby pri otelení bol prítomný zverolekár, keď pri pôrode dieťaťa nebol doktor, ale len obyčajná dedinská baba?
Nuž a tak nečudo, že aj veliteľom dvojčlennej žandárskej stanice bol Čech. Žandárska stanica nebola priamo v dedine, ale za kanálom v hutníckej-sklárskej osade. No a veliteľ stanice tam mal aj manželku, malý byt a chovali aj hydinu. Mali aj sliepky a jedného kohúta s nimi. Mládenci hútali, ako sa zabaviť na účet veliteľa, až prišli na nápad. Vyrabovali mu raz v noci kurín, nechali len kohúta, ktorému na krk zavesili ceduľu: "Já jsem tady zůstal sám". Ráno sa žandárova rodina zobudí a kohút chudák sám bez sliepok. Čo mal milý veliteľ robiť? Vyšetrovať? Aj tak by nič nevyšetril, tak ako aj dnešní policajti máločo vyšetria, a to majú podstatne väčšie možnosti. Do toho boli zasvätení len priamo zainteresovaní, predsa sa len s tým mládenci po dedine nechválili. A ktože by žandárovi aj prezradil niečo sám na seba, to by musel byť naozaj ťuknutý. A veliteľ to ani hlásiť vrchnosti nemohol,veď by bol len na posmech predstaveným, ani vyšetrovať, lebo by bol na posmech dedine. Veď ešte aj Cigáni z Jám chodili kradnúť do susedných dedín, čo chceli s vlastnými dedinčanmi byť zadobre. Ani tí by sa veru neodvážili ukradnúť sliepky žandárskemu veliteľovi, pred ktorým mali veľký rešpekt. Tak musel len beznádejne mávnuť nad tým rukou a zmieriť sa s tým. No a o necelý týždeň sa mu potom sliepky raz v noci same "vrátili" domov ku svojmu milovanému kohútovi. Ale aj napriek tomu, že veliteľ o tom čušal, zvesť sa po dedine predsa len rozniesla. A veliteľ sa nikdy nedozvedel, kade sa mu tie jeho hlúpe sliepky za ten čas špacírovali.
