* * *
Začiatok nového školského roku. Vhodná príležitosť zaspomínať si na školské časy.
Mámpred sebou všetky moje vysvedčenia od prvej ľudovej až po vysokoškolský diploma postgraduál na vysokej. A ďalšia hŕba vysvedčení a osvedčení z odbornýchškolení v rámci celoživotného vzdelávania.
Mojeprvé vysvedčenie. V hlavičke Štátna ľudová škola v Málinci. Prvá triedna učiteľka paniMarta Trokanová. Stará pani, žena evanjelického farára, milá, tichá, dobrosrdečná.Riaditeľ August Slaný, tiež už starý pán, ale podstatne prísnejší. Veľa si toho o nich už nepamätám, veď jeto pekných pár rôčkov odvtedy. Alebo to boli len pre nás, detváky, starí?Nie, starí už boli obaja, v dôchodkovom veku, teda nielen pre nás starí. Aležili dlhú dobu v dedinskom prostredí v kúte Novohradu a vytvorili si vzťahy,známe z literárnych spracovaní klasikov slovenskej literatúry. Pekný vzťahinteligencie k robotným ľuďom a najmä k deťom. Škola v našej ulici, ja s doma ušitou plátenoukapseľkou z hrubého konopného plátna na pleci, tak ako takmer všetky deti v dedine.V nej dve knižky - šlabikár a náboženstvo, jedna písanka a jeden griflík-ceruzka. A na Vianoce podstromček sada 6 malých farebných pasteliek - to bol pre mňa hotový poklad. Vtriede čierna naolejovaná dlážka, vpredu v strede veľká tabuľa na trojnohom stojane, prinej veľké počítadlo s farebnými guľkami na drôtených tyčiach, v rohu lavór s vodou, v ďalšom rohu železné kachle nadrevo. Záchody suché v kúte školského dvora. A aj vši a chrasty vo vlasoch niektorýchžiakov. Zavše aj svrab alebo iné podobné choroby. Umývanie zubov - neznámy pojem, kúpanie ešte ako-tak v drevenom koryte na pranie takým hranatým sapúnom. Tak to už vtedy bývalo, jednos druhým. A to koryto sme niekedy vyniesli aj na Ipeľ a slúžilo nám nad haťou ako čln.
Vysvedčeniez prvej ľudovej.
Naňom predtlačené predmety pre všetky ročníky ľudovej:
Nadčiarou: chovanie (z akéhosi dôvodu nevyplnená známka) a náboženskávýchova. Z náboženstva sa neprepadávalo, ale z neho som mal vždy jednotku,veď som sa videl byť farárom. Páčilo sa mi, keď v nedeľu z kancľa farár múdroreční a počúvajú ho so zatajeným dychom všetci, ženy i muži, mladí i starí. Nanáboženskú výchovu sme chodili spolu katolíci i evanjelici, pretože to bolaprakticky celá obec evanjelická, len Cigáni z Jám a zopár robotníkov zosklárskej huty boli katolíci. Vyučoval nás evanjelický farár, katolícky vdedine ani v okolitých dedinách nebol. A mal aj trsteničku. Zavše ňou aj klepolpo "hruštičkách" (žiačik musel tak našpúliť prsty ako ústočká pribozku), nie síce veľmi, ale predsa aspoň symbolicky. Alebo nezbedníka vyťahal zauši. Nie ani tak pre bolesť fyzickú, ako skôr duševnú. Hoci som bol riadny loptoš, od farára som nikdy nevyfasoval. Ani od jehoženy, ale tá také praktiky ona ani nepoužívala.
Podčiarou: jazyk slovenský, jazyk ruský (učil sa až od štvrtého ročníka),prvouka (len v prvých dvoch ročníkoch), vlastiveda (odtretieho ročníka), dejepis, náuka o hospodárstve, zemepis, prírodopis, prírodospyt, počty a merba, kreslenie a rysovanie, písanie, ručné práce chlapčenské, ručné práce dievčenské, náuka o domácnosti, telesná výchova, hudobná výchova, občianska výchova. V prvých piatich ročníkoch o. i. predmetypočty a merba (inak matematika) a písanie (pre niekoho krasopis).
Na vysvedčeniach prvých5 ročníkov - ľudová škola, šiesty ročník stredná škola (predtýmmeštianska), siedmy a ôsmy ročník jedenásťročná stredná škola. Tie rôzne názvyškôl, to bola len reorganizácia školskej sústavy, meniaca názvy škôl. Škola nepretržite hľadala svoju tvár.
V8. ročníku skúšobne aj štvrťročné vysvedčenia (čosi podobné potom na VŠ, kde 1.ročník bol rozdelený na tri trimestre), známky písané len v žiackej knižke. Na konci8. ročníka malá "skúška dospelosti" - záverečná skúška zpredmetov jazyk slovenský, jazyk ruský, matematika a voliteľný predmet(u mňa ním bola chémia). Pred komisiou, s ťahaním otázok,predprípravou a so všetkým, čo s tým súvisí. Aj s akademickým týždňomna prípravu, pre mňa na bicyklovanie a futbal. A dokonca aj s tajnou výpomocoua šepkaním prísnej triednej učiteľky Ireny Uhliarovej. Štyri dni za sebou, každý deň iný predmet. Na jednuodpoveď vyhradená približne štvrťhodina, jeden odpovedal a dvaja sapripravovali. Akoby maturita. A ešte jedna zaujímavosť: práve rok predtým saprechádzalo z 9-ročnej na 8-ročnú povinnú školskú dochádzku, takže končiliodrazu dva ročníky. Vyššie školy nemohli odrazu prijať také množstvo, takniektorí museli s nami opakovať ôsmy ročník, hoci neprepadli. Pre úplnosťďalšie predmety ôsmeho ročníka okrem troch povinných na záverečnej skúške: dejepis, zemepis, ústava, fyzika, chémia,biológia, telesná výchova a rysovanie.
Poúspešných záverečných skúškach (malej skúške dospelosti) odborné učilištia,gymnáziá (trojročné) alebo stredné odborné školy (štvorročné). Odbornéučilištia ako príprava kvalifikovaných robotníckych profesií, stredné odbornéškoly ako príprava strených odborných kádrov pre prax a gymnáziá ako príprava na vysokéškoly. V podstate tento model trvá stále.
Zažilisme toho, niektoré udalosti sa už stratili z pamäti do nenávratna, niektorésíce ostali, ale značne vybledli a niektoré sú vryté do pamäti natrvalo. Tak touž v živote chodí.
