* * *
List príslušníka armády, ktorý po zranení a vyliečeníodchádza preč z nemocnice. Aj v nemocnici sa snažili v rámcimožností spríjemniť pobyt pacientom ako za mierových čias tradičným vítaním nového roka. Obyčajné ľudské radosti i slabosti v tých ťažkých časoch pomáhali ľuďom prežívať útrapy vojny. Zálepka, písaná priateľovi, z jednej poľnej pošty na druhú poľnú poštu, je toho svedkom.
.
„ 29. 12. 43
Zdravstvuj, drahý Koľa!
O týždeň odchádzam z nemocnice. Nový rok budemsláviť tu. Náčelník nemocnice sľubuje usporiadať platený večierok s pijatikoua peňazí u mňa ako u Lotyša... Čo som mal, poslal som mame,a ostatné pošli na stranícke príspevky.
Tak čo teraz. Neviem, či sa ho budem môcť zúčastniť. Otecu mňa nebol a listy tiež nieto a preto aj vzťahy ku mne sazmenili. Sľúbili mi prešiť plášť uniformy, teraz odmietli.
Ostáva vypísať sa a pochodom v chod na oddeleniekádrov armády. Možnosť by bola priamo k Vám, ale adresu neviem.
Od Teba som ani jeden list nedostal.
Silno Ťa bozkávam.
Voloďa“
Myslím si, že zálepka je dosť výrečná a nepotrebuje k tomu ďalší komentár?
