Spomienky - Moja diplomovka

Je čas štátnic a maturít. Tak si aj ja zaspomínam na moje štátnice. * * * Preddiplomovú a diplomovú prax som vykonával v podniku PPS Detva od júna do novembra 1964. Preddiplomovú v závode Hriňová, diplomovú na podniku v Detve, podniku, do ktorého som mal aj umiestenku. Vtedy absolventi škôl boli umiesťovaní do organizácií na umiestenky, takže po skončení školy mali o miesto postarané. Malo to svoje výhody i nevýhody, tak ako všetko. Pri nástupe do práce hneď po promócii som už pomerne dobre poznal podnik, pretože na útvare OTR som prišiel do styku so všetkými podnikovými útvarmi. Tému diplomovky som si mohol vybrať z troch ponúk.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)
Nadstavba PPS Detva na podvozku TATRA Kopřivnice - autorýpadlo D-031
Nadstavba PPS Detva na podvozku TATRA Kopřivnice - autorýpadlo D-031 

Obrázok blogu

Obrázok blogu

* * *

Diplomová práca z oblasti využitia matematických metód v strojárstve (sebakriticky priznávam, že dnes by už vyzerala úplne inak, ale čože: mladosť - pochabosť). Pri nástupe na prax mi vedúci útvaru povedal, že pre podnik je dôležitejšie, aby som sa podrobne oboznámil s fabrikou, s výrobou, postupmi, organizáciou, náplňou práce jednotlivých útvatov a vzťahmi medzi útvarmi, ako moja diplomová práca. Útvar OTR (Organizácia a technika riadenia), v ktorom som praxoval, bol najvhodnejší na toto oboznámenie sa. Vedúci útvaru si robil v rámci zvyšovania kvalifikácie korešpondečný kurz z oblasti ekonomicko-matematických metód (simplexka, dopravný problém a pod.). Pretože na fakulte sme tieto veci preberali, vtedy to bol veľký hit, to môžu dosvedčiť vtedajší absolventi VŠE, sem-tam som mu niečo vysvetlil a pomohol s odpoveďami na otázky. Súčasťou toho kurzu boli aj dve exkurzie do iných organizácií, ktoré si mohol vybrať zo zoznamu. Sadli sme, porozmýšľali a vybrali sme PORS (Počtová a organizačná služba) Zvolen - to len tak na odskočenie, a ČZ Strakonice na druhom konci republiky, lebo tam mali vraj mať samočinný počítač - to ako na výlet. A na tieto návštevy zobral aj mňa ako budúceho pracovníka jeho útvaru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zvolen sme absolvovali len tak, "na počkanie", ja som ráno nešiel do fabriky, ale som ho počkal pri autobuse. Popozerali sme stroje na 90-stĺpcové dierne štítky ARITMA, také isté, ako mali vo fabrike PPS Detva. So Strakonicami to bolo trochu inak. Išli sme tam na 3 dni, vyfasovali zálohu na cestu po 600 Kčs. Kto ste vtedy študovali, viete, koľko to bolo peňazí. Ja som mal štipendium 400 Kčs, a z toho som žil v Bratislave celý mesiac: ubytovanie na internáte, strava, električenka, návšteva rodičov vo Zvolene, sem-tam kino, návšteva podniku (obyčajne Slovenskej pivnice, Krymu alebo La Palomy), snežienky terajšej manželke. Pre mňa 600 Kčs bol hotový majetok, a tu som to mal na 3 dni. A to som ešte nebol ani zamestnancom podniku, zatiaľ cudzí. Bol som z toho celý vyvalený. Cestovali sme Zvolen - Praha - Plzeň - Strakonice. Zastavili sme sa aj v Prahe, nocovali sme jednu noc v Plzni, druhú sme cestovali domov ležadlovým vozňom. Samozrejme, že sme si vychutnali plzeňský Prazdroj, hoci ho mávali aj vo zvolenskej Poľane. Prídeme do Strakoníc, a tam vo fabrike žiaden počítač, len obyčajné diernoštítkové stroje, ale na rozdiel od PPS Detva 80-stĺpcové v kóde IBM. Čiže prakticky nič zvláštne. Mali sme potom problém so služobným hlásením, kde bolo potrebné napísať, čo sme tam videli, aké poznatky sme si doniesli... Tak sme teda začali vymýšľať, a písali sme z literatúry (časopis MAA - Mechanizácia a automatizácia administratívy) celé litánie o akýchsi strojoch, ktoré sme nikdy nevideli. Niečo podobné, ako keď nám v ročníkovej práci pri výpočtoch niečo nevychádzalo, tak sme do výpočtu kdesi v prostriedku nenápadne zapasovali tzv. "bulharskú konštantu" a hneď boli výsledky prijateľné.

SkryťVypnúť reklamu

Štúdium na strojárine bolo 5 a polročné, pričom posledný polrok bol vyhradený na preddiplomovú a diplomovú prax, obyčajne u budúceho zamestnávateľa. Ešte v Bratislave som s vedúcim diplomovej práce prekonzultoval kostru diplomovky, na základe čoho som z fakulty dostal osnovu diplomovej práce, spracoval som rozdelenie na kapitoly a podkapitoly, zaslal na schválenie na katedru, a poštou doručené zadanie diplomovej práce bolo mojím posledným stykom s fakultou pred odovzdaním diplomovky. Keď bol totiž vedúci diplomovej práce na okružnej jazde po Slovensku za diplomantmi, bol som akurát v Strakoniciach a on si zrejme do hlásenia tiež vymyslel, čo sme prekonzultovali a ako mi poradil. Diplomovku som spracovával úplne samostatne, bez konzultácií s vedúcim, odovzdal som ju celkom hotovú, už zviazanú. Štátnice pozostávali len z obhajoby diplomovky a niekoľkých doplňujúcich otázok z iných oblastí, nemuseli súvisieť priamo s diplomovou prácou, žiadne ťahanie otázok z jednotlivých predmetov alebo niečo podobné. Predseda skúšobnej komisie prof. Brabec z Prahy (mimochodom, veľmi pekne hral na husliach na záverečnom večierku na Zochovej chate také clivé melódie, keď nám už hlavy len tak klickali) mi dal odvodiť rovnicu pohybu matematického kyvadla. Zaskočil ma, to sme predsa preberali niekedy v druhom ročníku a ako špecializácia ekonomika a organizácia sme sa s tým odvtedy už nestretli, to už bola dosť dlhá doba, ale spoločne za jeho prispenia sa mi to predsa len podarilo zvládnuť.

SkryťVypnúť reklamu

Takto som skončil SjF SVŠT, zažiatkom decembra sme mali promócie a hneď sme aj nastupovali do zamestnania.

Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  264x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu