Písmo:
A-
|
A+
* * *
Skupinka malých fafrnkov sme sedeli za bránkou hostí. Prudká strela domáceho útočníka sa od brvna odrazila späť do poľa. Nezdržal som sa a z plných pľúc som vtedy ešte takým preskakujúcim detským hláskom namiesto "Do tyče" zakričal "Do p...".
Podišiel ku mne usporiadateľ, sused, a len tak potichu mi povedal: "A to bolo čo...?".
Nič viac, žiadne siahodlhé mravokárne reči, žiadne mentorovanie (ani rodičom neskoršie doma nežaloval), ale to mi stačilo. Očervenel som ako pečený rak, uši mi blčali od hanby, išiel som sa prepadnúť pod zem...
A odvtedy nepoužívam podobné výrazy.
Tomu sa hovorí "správny výchovný zásah správnym spôsobom v správny čas na správnom mieste".
