Štefan. Sused, bývajúci nado mnou. Volali sme ho Veľký Pišta, lebo sme mali ajMalého Pištu, podobného pracanta, obaja kamaráti a sranda-chlapi. Veľký Pišta.Do Martina ho z Dubnice dotiahol šéf, ktorý prišiel tiež z Dubnice, ako uznávaného odborníka... Technik vo výpočtovom stredisku, so stredným odborným vzdelaním, alenemohol sa mu rovnať nejeden vysokoškolák. Vševed, zručný, všetko dokázalopraviť, alebo lepšie, udržiavať v takom stave, aby sa to nekazilo. Výpočtová technika tých čias nebola na dnešnej úrovni. Pištovia mali pod palcom prídavné zariadenia - tlačiarne širokoriadkové i úzku, snímače diernej pásky a diernych štítkov, 16 kusov magnetopáskových jednotiek, dierovače diernej pásky a diernych štítkov v sále počítača i v prípravovni údajov, súradnicový zapisovač... Veľký Pišta, veľký turista a humorista... Obdivovateľ a milovník hôr, najmä Malej a Veľkej Fatry a Roháčov, kam sa skupina technikov vybrala každú jeseň na niekoľko dní. Dôverne sa poznal so všetkými chatármi. Ako dôchodca pracoval ďalej.Neužil si dôchodkový vek. Kamarát na pohľadanie, chlap "do každéhopočasia", vždy ochotný poradiť a pomôcť... Do práce i na srandu. Jeho najobľúbenejšou pesničkou bola:"Šťal som za pňom, videla mi, videla mi, videla mi. Pýtal som si,nedala mi, nedala mi, nedala mi..."... Doma, v paneláku, mal v jednej izbe aj dielničku so stolovým sústruhom a ďalšími zariadeniami a prístrojmi... Keď som bol v Tesle Praha na stáži, bol tam aj on a určitý čas sme bývali spolu na priváte v strednej časti Václaváka u jednej starej vdovy: izba zariadená starým nábytkom, z ktorého priam dýchala minulosť, preplnená dečkami, porcelánom a sklom, polmetrovým bronzovým súsoším Myslbekovho sv. Václava, kúpeľňou s ohrievačom vody so stále horiacim plynovým horákom a obavami starej panej, aby sme nebodaj nevyhodili dom do povetria, akoby sme nevedeli čo je plyn... Spolu sme užívali Prahu, objavovali jej úzke uličky, krásu Hradčian, Malej strany, Starého mesta, Nového mesta..., chodili na pivo, na čiernu trinástku U Fleků, na špekačky len tak pri stánku na Václaváku, keď sa nedalo odolať tej vôni, čo sa šírila vôkol... Odborárska rekreácia v Soči. Posledný večer. Posledné nočné kúpanie v mori. Pišta navrhuje kúpanie v Adamovom a Evinom rúchu. Zajtra aj tak už ideme domov. Nádherný zážitok to nočné kúpanie. Za svitu mesiaca, ktorý sa trblieta vo vlnkách mora, prijímame jeho návrh všetci a všetky. Čosi nezabudnuteľné...
Ako 62-ročný na zimných branno-športových hrách našej organizácie vJasenskej doline skolaboval. Nepomohol ani rýchly zdravotnícky zásah, ani okamžitýprevoz do nemocnice. Skonal. Ak sa o smrti niekoho dá povedať, že je krásna,tak v tomto prípade to skutočne platí. Zomrel tam, kde sa najlepšie cítil, medzimladými, pri športe, pri pohybe... Spomienky... Šport a zážitky pri ňom... Šport apohyb - súčasť nášho života... Tá láska k pohybu sa nemôže len takstratiť, tá nás sprevádza celý život... Práca... Spolupracovníci... Zážitky... A spomienky na tých, s ktorými sme to prežívali. Zo všetkého toho sa časom stane taká kostrbatá gundža. Na niečo sa zabudne, na niečo sa zabudnúť jednoducho nedá... Veľký Pišta. Doslova veľký a Veľký. Nie je medzi nami už približne 25 rokov.
Zimné BŠH - prvý zľava - Veľký Pišta
Venované pamiatke Š. H.
